Noc sa trhá na mraky. Kvapky dažďa stekajú po skle otvoreného okna. Zvonka fúka ostrý vietor ako slová kritika. Stačí rozihrať strunu, dať príbehu smer, ktorý sa nesie na kolesách. Sanitka zabočí na Štefánikovú ulicu. Semafór dáva jasné znamenie. Červená. Život sa sa okamih zastaví. Je čas na chvíľu obzrieť sa späť. Za volantom sedí Anton Kúkoľ. Tridsaťpäť rokov, pätnásť ročná prax z neho robí profesionála. Roky strávené v nemocnici Svätej Alžbety z neho robia muža s benzínom v krvi. Rukami na volante sa naučil žiť na plný plyn. Každý deň sa stretáva s tragédiou zoči - voči a smrť preňho nie je neznáma rovnica. Sanitka zabočuje. Cestou sa ozýva dispečing.
- Radlinského trinásť - Muž ležiaci v kaluži krvi -
- Jasné rozumiem - Výražame - ozve sa prisediaci lekár Peter Marec. Do nemocničného kolobehu naskočil ako dvadsaťdeväťročný. Prišiel sa uchádzať o miesto lekára, dostal ho a dodnes ho to drží. Privoňať k záchranárskej službe a oddať sa jej celou dušou, je nosiť v srdci krásne poslanie. Byť všade včas a zachraňovať ľudské životy.
Za chvíľu sú na ulici Radlinského. Mesto ešte spí. Sem tam sa v okne svieti. V každom sa odohráva čísi osud ako z Felliniho filmu. Stačí jediný záber do rozbehnutej noci. Jediná klapka, ktorá rozdá herecké role. Radlinského jedenásť , Radlinského trinásť. Šofér zastaví. Noc do ticha bije na poplach. Muž leží v kaluži krvi, skrúca sa ako paragraf. Pravdepodobne od bolesti. Neupravený, iba v tričku a natrhnutých nohaviciach. Po pravej strane je striekačka s ihlou. Preberá sa na reflektory sanitky. Zdvihne hlavu a polohlasne povie
- Ešte jednu dávku prosím - Potrebujem ju -
Doktor mu zdvihne ruku, je dopichaná, plná modrín. Spýta sa muža.
- Je Vám zle? -
Čosi bľaboce, nerozumieť mu.
Doktor začína vyšetrovať. Zdá sa muž je narkoman. Jeho tlak je vysoký 160/90. V tom sa chytí za srdce a ticho bez sily povie
- Srdce - lekár kývne na šoféra, vynesú ho na nositká a v sanitke mu pichne magnézium na zníženie tlaku. Cestou do nemocnice sa mužovi vracia farba. Preberá sa k životu. Sanitka prechádza Hlavným námestím , blíži sa k nemocnici. Personál už stojí pri vchodových dverách, aby pomohli prebrať prípad. Sú štyri hodiny nad ránom. V nemocnici svätej Alžbety sa začína rutinný kolotoč. Pomaly nočná služba strieda ranný personál. Pacient, ktorého práve doniesli nesú na príjem. Vyšetrenie je potrebné, musí zostať. Opäť sa mu zmeria tlak. Dostane liek proti bolesti a čosi na spanie. Zajtra ho čaká ťažký deň. V nemocničnej izbe ticho tak bolí. Muž leží na posteli. Oťažievajú mu viečka, odfukuje ako stará lokomotíva. Chce sa mu spať. Po hodine službokonajúci lekár skontroluje pacienta. Ten spí.
Ráno sa prebudí do upršaného rána. Zo včerajška má hlavu na spadnutie. Bolí ho veľmi.Trápi ho smäd. Má pocit, že vypije celú rieku. Pije už tretí pohár, keď vojde do izby zdravotná sestra. Pozrie na pacienta, ktorý je ešte v polomrákotách.
- Zmeriam Vám tlak - a na nočný stolík položí tlakomer. Pacient si vyhrnie rukáv a dáva sa do rúk zdravotnej sestry. Od rána pociťuje neskutočný smäd. Je mu nevoľno. Potí sa . Sestra si hneď všimne na pacientovi, že čosi nie je v poriadku. Ten zbledne, zhlboka sa nadýchne a chytí sa za srdce. Prudká bolesť, ktorú pociťuje v spánkovej oblasti sa stupňuje. Zatmie sa mu pred očami a padá na zem. Nasleduje pád do hlbokej tmy. Zdena Kolárova sestra, ktorej rukami prešlo už toľko prípadov, okamžite reaguje. Pacient prestáva dýchať, stráca jeho tep.
- Eva volaj na kardiologické a nášho primára -
- Strácame pacienta - Je pulz je nehmatateľný -
Sestra vo vyšetrovni obvoláva zháňa primára a docenta Hrubeša. Rozhodujú minúty a sekundy. Pacienti vychádzajú k izbe číslo päť. Chcú byť svedkami drámy, ktorá začína. Dvere na chodbe sa bleskovou rýchlosťou otvoria. Vchádza primár psychiatrického oddelenia Michal Šalamon. Pacientovi podáva umelé dýchanie a prvú pomoc. Musíš žiť, život sa tak z ničoho nič nekončí, povzbudzuje sa primár. Dýchaj, ži, tvoj čas ešte neprišiel. Nad primárom , ktorý sa ani nenazdal stojí už docent Hrubeš z kardiologického oddelenia. Na chodbe vládne šum a napätie. No najmä strach, čo bude. Docent začína masáž srdca, defiblirator nastaví na hruď pomaly odchádzajúceho pacienta.
- Raz - dva - Ešte - Máš na to človeče -
- Musíš žiť - tak naskoč - Pacienti ani nedýchajú. Dráma naberá na plné obrátky. Deň ako na zbláznenie. Život kohosi visí na vlásku a všetci chcú iba jedno, aby pacientovi sa rozbúchalo srdce. Divadlo trvá, napätie sa dá krájať. Čas plynie. Docent Hrubeš je spotený. Ešte, musíš, áno, musíš. Viera je dôležitá. Odrazu sa objaví zamrzlý úsmev na tvári muža v bielom plášti nad pacientom.
- Srdce naskočilo - Pacienti tlieskajú. Muž je zachránený. Primár Šalamon podáva ruku docentovi Hrubešovi a ďakujem za pomoc . Pacient po prvýkrát otvorí oči. Prenesú ho na posteľ. Vracia sa doňho život. Ani nevie, čo sa deje okolo neho. Jedno vie však isto. Žije.
