Mal neskutočne skvelú kawasaki, hnedé oči ako dva horúce gaštany, na sebe dokonalú džínsovú súpravu, vlastný svet na kolesách a voľné miesto v srdci. Zatrúbil mi priamo pred blokom. Otvorila som okno a kývla na znamenie, že už idem. Peter bol creazy do všetkého, čo malo kolesá. V garáži mal ešte jednu motorku, na ktorej sa minulý rok skoro prizabil. Na rýchlu jazdu však nezanevrel. Prisadla som si k nemu, prilbu nasadila na hlava a jazda sa mohla začať. V tejto chvíli som prestala vnímať okolie okolo seba. Vietor mi bičoval tvár. Milovala som túto chvíľu, mať jeho ostrosť na lícach. Cítiť voľnosť, slobodu, byť sebou samým za každú cenu.
Na pumpe U starého naftára sme natankovali benzín. Tak sme sa mohli vybrať na okružnú cestu okolo mesta. Často sme jazdili a vychutnávali jazdu, ktorá nás oboch očarila. Milovala som ju ako samotného Petra. Silno som ho objala okolo drieku. Privinula si tvár na jeho chrbát. Cítila som jeho mužnosť, jeho silu. Peter bol iba môj. Milovala som ho takého aký je. Chcel naštartovať, keď ktosi na nás zatrúbil. Peter vypol motor . V tom zbadal muža vystúpujúceho z červeného fordu.
- Fero, si to ty ?
- Kamarát tak to som nečakal -
- Odkiaľ sa tu berieš? -
Celý prekvapený objal priateľa z detstva. Vyrastali spolu na jednej ulici. Do konca na základnej do siedmeho ročníka boli spolužiaci. Potom sa Fero s rodičmi odsťahoval do Trnavy, kde si jeho otec našiel nové zamestnanie. Dlhoročné priateľstvo sa tak pretrhlo. Fero sa vôbec nezmenil. Akurát vyštudoval vysokú, našiel si dobré zamestnanie. Kúpil si na lízing auto zatiaľ čo Peter bol závislý na dvoch kolesách.
- Pod musíme to osláviť. -
Prešli sme na druhú stranu k peknému motorestu. Drevená architektúra, príjemný personál zaručoval, že sa v motoreste budeme citiť dobre. Peter vypil iba dva pivá a dve vodky. Viac si netrúfal. Čakala ho ešte jazda. Mohlo sa začať spomínať na časy, ktoré boli tou najkrajšou spomienkou na ich detstvo. Zdržali sme sa asi hodinku. Príjemne som sa zabávala. Fero bol príjemný spoločník. Mal čosi do seba, čosi z Petra, akoby boli dvojičky. Rovnako zmýšľali, rovnako sa zhodli na názoroch, vzájomne sa vedeli dohodnúť a nájsť spoločnú reč. Pomaly sme sa dvíhali. S Ferom sme sa rozlúčili. Peter naštartoval svoju drahú motorovú krasavicu a mohli sme ísť svojou cestou. Vzadu som sa cítila bezpečne. Nadôvažok i Peter spomalil. Bol si vedomý, že pil. Vyšli sme z mesta do chatárskej oblasti, ktorá bola jej súčasťou. Zastali sme pred chatou, Peter prvý prehovoril.
- V tejto chate prespíme -
- Tu strávime Michaela našu prvú noc -
Usmiala som sa a silno Petra objala.
Vošli sme do chatky. Už sa zvečerievalo . Za oknami sadala tma a nám bolo príjemne. Peter zakúril v krbe zapálil sviečky, ktoré vytvárali príjemmnú romatiku ako vystrihnutú z filmu pre zaľúbených. Cítila som Petrove dotyky, jeho ústa na mojich. Cítila som vášeň, ktorá sa v nás prebúdzala. Peter sklonil hlavu na môj krk a bozkal ma ako nikto predtým. Zavzlykala som. Chcela som mu patriť celá do posledného plameňa tohto večera, ktorý patril iba nám.
- Milujem ťa - povedala som
Zacítila som jeho mužnosť v mojom lone. Búrila sa v nás rozkoš ako vlny, až sme sa vyliali jeden pre druhého. Vedela som, že Peter to myslí so mnou vážne. Objal ma romaticky mi zašepkal do ucha.
- Si navždy moja -
- Milujem ťa Michaela -
- Aj ja Peter . - Úprimne z celého srdca -
Viac slov tento večer nepotreboval. Naše telá sa v rytme pohybov splývali s nocou, ktorá sa blížila. Zaspávala som v náruči svojho Petra a cítila som sa najšťastnejším človekom na svete. Tie dotyky, tá vášeň sa ozývala vo mne a nedokázala zabudnúť na shakespearovské chvíle, ktoré predčili i samotné Benátky. Ráno sme sa budili do sychravého dňa. Mierne poprchal dážď a dvíhala sa tma. Museli sme ísť. Videla som, že napriek zlému počasiu tento deň bude krásny. Bude patriť nám. Zamkli sme chatu s tým, že sa tu ešte vrátime. Vchádzali sme do mesta. Z ľavej strany z hlavnej ulice prichádzala dodávka. Dali sme jej prednosť . Z ničoho nič prešla do protismeru. Rútila sa na nás. Nebezpečie bolo jasne cítiť. Peter zvrtol volant doprava , čo spôsobilo náraz. Vyhodilo ma chodník. Dodávka si rovno namierila do Petrovej kawasaki a tlačila ho dobrých dvadsať metrov. Bola som v šoku. Nedokázala som sa spamätať. Sanitka prišla za pätnásť minút. Petrovi sa však nedalo pomôcť, ani šoférovi dodávky. Závery dopravnej policii boli jasné. Šofér dodávky prešiel do protismeru, lebo ho ovládol mikrospánok.
Keď Petra vkladali do zeme, sľúbila som, že naňho nikdy nezabudnem. V očiach ostali slzy a bolesť, ktorú nezmyje žiadny dážď, žiadne kvapky. Až po štyroch mesiacoch som pochopila, prečo bol ku mne osud milostivý. Zistila som, že som tehotná. Čosi po Petrovi predsa ostalo. Ten najkrajší dar, aký si žena môže priať. Petrík má štyri roky ale celý je po otcovi, miluje motorky, autíčka s ktorými sa dokáže hrať celé hodiny. Desí ma len jedno, keď povie. - Mami kúpim si motorku - Všetko mu dovolím, ale toto jediné nie.
