- To bude fajn -
Silvia si silno pritisla k sebe Petru. Päťnásťročné dievča dávno vyrástlo z detských sukničiek. Na pol žieňa, za ktorým sa už obzerajú chlapci. Ako ten čas letí.
- A pôjde s nami i otec ? -
- Samozrejme - Silvia jej upravila pramienok vlasov a pohladila tvár. Cítila jej blízkosť, ktorú potrebuje každá matka, keď si uvedomí, že jej dcéry sa stáva dáma.
- Takže Jadran, more -
- Veľké more, pláž -
- Super -
- Idem sa baliť -
Petra nechala mamu v kuchyni. Bola šťastná, byť pri mori je jej dávny sen. Nikdy si netykala s vlnami, nehľadela moru do tváre. Zbalí si veci, až potom bude snívať. Sen sa konečne premení na realitu. V tom zazvonil telefón To bude asi otec, má volať keď vybaví letenky. Zdvihla slúchadlo.
- Petra?-
- Áno prosím -
- Volá ti mama -
- Mama? -
- Veď tá je v kuchyni -
- Som tvoja pravá mama -
Žene sa na druhej strane telefonnej linky zachvel hlas. Petra ako obarená nechápala. Prudko zložila slúchadlo. Telefón zazvonil ešte raz. Zdvihla ho a opäť zložila. Silvia krájala cibuľu, pripravovala večeru. Petra vošla do kuchyne a spýtala sa rázne a priamo.
- Kto si vlastne?
Silvia zaregistrovala otázku, zmrazilo ju. Vedela, že pravda vyplávala na povrch. Vedela, že raz to príde, nečakala to tak skoro. Veď akoby si Petru doniesli domov dnes. Na tento deň nikdy nezabudne. Tento malý batôžtek šťastia doniesol nové svetlo, slnko, bez ktoré si život nevie predstaviť.
- Som ......., - v okamihu sa jej zlomil hlas.
XXX
Keď Petra vyšla do chladnej noci, iba mesiac nad oblohou a chlad boli jej spoločníkmi. Rozbehla sa. Chcela utiecť. Prebrať sa. Vytriezveť z toho všetkého. Bol to pre ňu šok. Kto je moja mama? Kto? Bežala po ulici. Ocitla sa na autobusovej zastávke, kde mladí popíjali víno. Chcela na všetko zabudnúť, vykričať sa do noci. Nemám nikoho. Veď ani neviem, kto je moja matka. Jeden z partie ju oslovil. Obzrela sa. Bolo jej jedno s kým bude, nechcela byť sama. I ona potrebuje kohosi. Hlavne teraz, keď sa cíti tak sama, tak stratená.
- Čajočka -
- Daj si víno, zohreje ťa -
Podišla k chlapcovi a odpila si. Víno bolo hnusne, no zvládla to.
- Dievča má recht -
Partia zatlieskala. Ovácie prichádzali z každej strany. Petru to povzbudilo. Svet patrí zlým. Ktosi vlastne? Pridala sa k partii , s ktorou strávila noc bez svojich blízkych.
xxx
- Nie, Milan , nie - Bolo hlboko po polnoci a ona ani netušila ako sa ocitla s Milanom v poli, neďaleko ulice.
- Nie nechcem to - Chlapec nepočúval. Vyzliekal ju, vášnivo bozkal. Hnusilo sa jej to.
- Kurva, moje víno ti bolo dobré? -
- Nech som ti dobrý i ja ! -
Stiahol z nej nohavičky. Bránila sa. Vyfackal ju, až mala krv na perách. Svoj čin ukončil orgazmom. Bolo mu z neho na vracanie. Pocítila krutosť v srdci. Milan ju odhodil ako nepotrebnú vec. Vstal a odpil si. Rozbil fľašu o strom a stratil sa do noci. Petra sa spamätala, chytila do rúk sklo a v zúfalstve si prerezala žily.
XXX
- Bude to dobre moja - Silvia sedela pri jej posteli. Silno jej stisla dlaň. V jedinom stisku bolo toľko slov. Petra pochopila. Nie všetky cesty vedú do Ríma, ale k matke, ktorá je chlebom v srdci pre dieťa, čo stratilo svoj smer.
