A hľadiac do budúcna, odrazu chcem zodpovedať mnohým otázkam. Prečo píšem, prečo píšeme my, ostatní? Čo nás to ťahá, vyspovedať sa papieru, podať báseň, či príbeh, posunúť ho ďalej čitateľom. Odrazu mám pocit, že chcem vedieť odpoveď práve na túto otázku. Chcem vedieť prečo sa venujem slovu, píšem, tvorím. A čo ostatní? Prečo sa ktosi venuje tejto musím povedať, skvostnej činnosti? Kladiem otázku prečo? Veď mohli by sme, mohol by som vykonávať omnoho prospešnejšie aktivity, ktoré prinesú väčšiu radosť, väčšie potešenie a možno i väčší zisk. Lenže spisovateľ to musí robiť z lásky k slovu, z lásky k svojej tvorivej práci a z lásky k svojím čitateľom.
A tu kde si pramení odpoveď na túto otázku. Láska k slovu, i ku knihám, ktorou sme boli vedení. Láska je príčinou všetkého. To by potvrdil i starý, dobrý Shakespeare. Láska je príčinou všetkého. Keď si tak spomínam, u mňa to bola veĺká láska ku knihám, odtiaľ viedla moja cesta k tvorivému písaniu. Vďaka ľuďom, ktorí ma povzbudzovali, vlievali nádej a vždy mi fandili. No v prvom rade moje učiteľky slovenského jazyka, učiteľky, ktoré mali s nami pevné nervy a poniektorí sa im odvďačili tým, že boli učenliví, ba dokonca tvoriví.
Nikdy nezabudne na zbierku básní Jána Kostru Ave Eva, ktorá zanechala vo mne hlboké stopy v pozitívnom slova zmysle. Ako šiestak som si čítal básnickú tvorbu Jána Kostru a čosi sa vo mne prebúdzalo, čím viac, tým viac. - Chcem písať, tvoriť - Zdôveril som sa svoje prvej učiteľke slovenského jazyka pani Gondoľovej, ktorá vždy našla pochopenie venovať sa mi, usmerňovať ma. A neboli to márne kroky k poézii, v čom ma povzbudzovala i ďaľšia učiteľka slovenského jazyka pani Kiliková.
Tým by som chcel vyjadriť svoje poďakovanie, že ma viedli tým smerom, na cesta za poéziou a za umením vôbec. Neviem byť iný, svoje srdce dávam na papier a chcem svoje posolstvo odovzdávať ďalej. A písať budem vždy , lebo mám pocit, že čitateľovi mám, čo povedať. Niekedy malý priestor na báseň nestačí, potrebujem vypovedať viac , napísať príbeh či poviedku. Moje srdce je hneď na mieste, ak sa čo len jednému čitateľovi zapáči moja tvorba.
Písať je ako milovať ženu. Byť s ňou spätý deň, čo deň, tešiť sa z každého dňa, keď sa na nás usmeje a rozdá sa srdcom pre vás. Čo viac si priať? Mať istotu, že je to láska na celý život a vždy robiť preto všetko, aby bol krásny ako jedna báseň.
