To sme, až tak hlboko klesli na dno, že je potrebné takto ubližovať bezbranným? Sedemnásťročné dievča, s podlomeným zdravým ostala tehotná. Vôbec, zamyslel sa nad dôsledkami jej nevlastný starý otec, čo môže, respektíve, čo spôsobil? Patrí ten človek k ľudom, so zdravým rozumom? Silno pochybujem a mám z celého toho zvláštne pocity, až nenachádza slová. Znásilniť bezbranné dievča, a čo jej budúcnosť? Sama to má v živote ťažké a ktosi jej priloží na kríž viac. Čosi neskutočné, čo trhá srdce. Fakt, ktorý mnohými otriasol. Ako sa jej pozrie do očí? Ako prekročí prah domu a bude s rodinou nažívať? Tie rodinné putá sa tým pretrhli a on bude odsúdenia hodný.
Čo však svedomie? Bude ho mať čisté? Bude s tým vôbec vedieť žiť? Svet je akosi obrátený na ruby. Je skazený aj takýmito nemravnými činmi. V dnešnej dobe pojem láska a spolupatričnosť, porozumenie, ktoré je tak dôležité, stráca na význame. A existuje vôbec čistá, úprimná láska, ktorá by bolo oporou jeden druhému? Stále verím, že áno. Pokiaľ sú ľudia / nie však takí ako dotyčný pán /, verím, že láska víťazí a existuje. V dnešnom svete ľudské hodnoty sa z našich sŕdc akosi vytrácajú. Sex zamieňame za lásku, za akýsi proces vyvrcholenia, ktorý nás uspokojí. Ale čo ďalej ? Veď svet bez lásky, tej naozaj pravej, skutočnej, je malý a bezvýznamný.
Michael Quoist vyslovil krásnu myšlienku - Láska necháva trpieť, pretože po hriechu milovať, znamená ukrižovať sa pre druhého -. Citát ozaj na zamyslenie. Pre nášho hrdinu to ukrižovanie platí dvojnásob, pretože čin, ktorý spáchal určite neostane bez odozvy a bude mať za mrežami dosť času premýšľať, čo naozaj vykonal.
