Hutnou témou tohto článku zasneženého rána je názory mladých na internete. Sme akosi na modernú dobu vyspelí, veľmi vyspelí. Mnohých zaskočila doba internetu. Mnohí ho musia mať, pretože ho potrebujú k svojej práci. To je i môj prípad. Keď mi môj priateľ a kolega z literárnej brandže básnik Jano Petrík, kedysi redaktor Slovenského rozhlasu Košice povedal: Gabo, ty ešte nemáš internet? Veď žijeme modernú dobu, internet je v každom smere užitočný. Tak povediac sklonil som hlavu a mierne sa zahanbil. Rozhodol som sa nakoniec si tento internet zabezpečiť.
Internet je dobrá vec, treba ho vyzdvihnúť, ale knihu, ako takú nikdy nenahradí. Nie, nechcem načať tému internet a knihy. I keď svoj názor na neho mám. Kniha vždy ostane knihou, a zároveň tým pomyselným deviatym svetadielom, ktorý spája ľudí k vzdelanosti. Áno kniha ostane vždy knihou a internet, vždy iba internetom. Nikdy ju samotný internet nevytlačí z popredia.
Ale o inom som chcel. Chcem sa dnes venovať inej téme: Názory mladých a internet.
Na portáli Azet som včera našiel článok o básnikovi Ľubomírovi Feldekovi. Vážim si tohto človeka prostredníctvom jeho básnickej tvorby, ktorá má oslovuje, je mi nesmierne blízka.Redaktor tohto portálu mu položil pár otázok. Jedna z nich bola, ktorá sa týkala súdného sporu Feldek verzus Slobodník. Ten, kto sledoval tento ich spor, či v médiach, či v tlači vie o čom tento spor je. Neprináleží mi uvádzať príčiny sporu. Jednoznačne však treba povedať, že pánovi Feldekovi som držal palce. A veril som, že spor vyhrá. Po desiatich rokoch sa i tak stalo. A ja som nesmierne rád. Dokázal, že pravda u nás na Slovensku ťažko víťazí, ale predsa...... zvíťazila. Len ma mrzí, že neostal na Slovensku a odsťahoval sa do Prahy. Ináč keby sa Slovensko tak ku mne zachovalo, ako k umelcovi i ja by som tak učinil. Ide tu o hrdosť každého umelca, či je to básnik, spisovateľ, či je to maliar, výtvarník a pod. Každý umelec - tvorca umenia má svoju hrdosť, a tá bola u pána Feldeka pošpinená. Pošpinili ho tí...., neukazujem na nich prstom, lebo vedia kto sú....., a hlavne vedia, ako ho pošpinili. Držím vám palce pán Feldek a som váš veľký obdivovateľ.
A teraz k nosnej témy článku. Pod reportážou o Ľubomírovi Feldekovi sa rozprúdili také názory na jeho osobnosť, také urážky na osobu Ľubomíra Feldeka, že ako člen Spolku slovenských spisovateľov, som sa musel postaviť na obranu pána básnika. Každý nech si nájde ten článok a nech sa zamiera na názory pod ním. Museli to byť názory mladých, mladých puberťákov, ktorí si myslia, že zjedli múdrosť sveta, že môžu brutálne pourážať hoci koho.Toto by totiž dospelý, uvažujúci človek nespravil.
Takže názory mladých a internet. Akáže je to inteligencia mladých, že urážajú literárnu osobnosť, ktorú nepoznajú, ktorú nikdy nevideli, osobnosť, ktorá v literatúre dokázala viac než dosť. Čo sú to za ľudia, mladí ľudia, ktorí si sadnú za internet a naschvál urážajú. Akosi sa mladí sa nevedia správať, dovoľujú si viac než dosť, a samotní administrátori portálov tieto ich názory púšťajú dokonca na web.
Kde to žijeme? Je to asi tak, ako, keď prišiel do knižnice ku mne mladý študent s priateľkou, aby dokázal, že je ktosi, mi hodil knihu na stôl ako psovi a peniaz za upomienku s pohŕdavými slovami: - Myslíte si, že nemám na pokutu? - Odpovedal som mu.- a Ty si myslíš kamarát, že sa môžeš správať takto ? - Odpovedal. - Áno môžem. Je demokracia. V demokracii sa predsa môže všetko. Fatálny omyl mladého človeka, ktorý sa chcel vytiahnuť pred frajerkou. Nepodarilo sa mu to, pretože som ho schladil slovami. - Inteligencia je základ všetkého, a práve tá ti chýba, milý študent.
Vracajúc sa k mojej téme, mladí si myslia/ poniektorí - určitá skupinka ľudí /, že môžu všetko, veď majú demokraciu. I pourážať, zgustnúsť si na niekomsi. Veď prečo nie. Pri internete si treba oddýchnuť, pozabávať sa. Ale takýmto spôsobom? To už prekračuje všetky hranice. Mysliac si, že mladým patrí všetko. Svet im leží pri nohách, a oni si môžu dovoliť všetko.
Boli, a sú portály, ktoré boli veľmi dobré literárne portály. Svoj účel splňali iba dovtedy, kým sa tam neuniezdili daní típkovia, ktorí pourážali každého a z portálu si doslova urobili pokec.Takýmto dobrým portálom pre mladých začínajúcich adeptov umenia bola i Slavonica. Žiaľ zanikla, pretože jej diagnóza bola jasná. Urážky mnohých, ktorí si osebe mysleli, že sú najmúdrejší, a môžu hocikoho urážať, spôsobili, že tento literárny portál zanikol. Tí čo prišli zničiť Slavonicu museli mať inteligenciu nižšiu ako houpací koník.
Takéto IQ museli mať i tí, ktorí pourážali Ľubomíra Feldeka spôsobom, až to bolí. Človek sa čuduje, je zhrozený. Kde sú rodičia týchto mudrlantov? Kde ich vlastná výchova k deťom. Rodičia predsa usmerňujú svoje deti odjakživa. Mám 41 rokov, ale moja mama má ešte vždy upozorní, to nerob, nesluší sa to, rob to ináč. A dodnes si starších ľudí vážim, nikdy by som si nedovolil prezentovať svoj názor takýmto spôsobom, ako poniektorí pod reportážou o básnikovi Ľubomírovi Feldekovi na portáli Azet. Áno je síce demokracia, kde každý má svoje práva, áno, ale i povinnosti, podotýkam povinnosti. Správať sa na internete taktne ku každému tak, aby toho druhého neponížil a neurážal.
