Mnohí by už padli a vzdali to, ja som však plný energie, ba dokonca, tú energiu rozdávam. Rád ľuďom pomáham, vzdelávam sa, čítam, objavujem nové obzory. A tak som nedávno rozmýšľal. Kde sa to vo mne berie? Aká to sila, energia. A prichádzam, rozmýšľajúc spätne k záveru : asi je to v človeku samom. Ale predsa, keď je to dané v človeku, sám preto musí niečo robiť. A ja i robím. Stránim sa zlých ľudí a zároveň sa obklopujem dobrosrdečnými ľuďmi, plnými energie. Vždy robím to, čo ma baví, vždy to robím s chuťou a s nadšením. Všetko zlo, nechávam preplávať okolo seba, určité okolnosti v živote nezveličujem, ale nechávam to tak, a radšej sa vypíšem...., áno... píšem.
Mnohí vravia, čo ten sústavne píše, možno i povedia, čo stále vo svojich článkoch kritizuje, ale človeka - autora, ak niečo trápi, dusí, bolí a sám s tým nedokáže pohnúť, problém vyriešiť. Vtedy píšem, píšem, až sa vlastná krv vylieva na papier, občas, sa i vyroní tá slzička, oči sa rozplačú, a potom to príde. Ťažoba zo mňa odrazu opadne, čosi sa vyjasní a naplní ma silou, novou energiou, a to je môj recept na optimistické zmýšľanie - občas sa zamyslieť nad problémami, občas sa vypísať ako tužka a ostať sebou samým.
A nikdy neubližovať zámerne ľuďom, to sa v živote každému vráti.
Dlhý čas som bol bez priateľky, a odrazu je tu ktosi, Deniska, moja priateľka, ktorá, keď sa usmeje vchádza do izby slnko, nová energia. A som rád, vďačný Bohu, že som vyčkal na tú pravú osobu, ženu - partnerku, ktorá pri mne stojí v dobrom i zlom. Začo som jej vďačný a nesmierne rád. A je tu ešte ktosi, kto vystupuje na najvyšší stupeň môjho srdca a to je moja mama a otec. Otec, ktorý ma učil pravde žiť a nevzdávať sa. Mama, ktorí je dobre poznajú a veria jej, vedia má ťažký osud. Svojím spôsobom ťažký, v tom zmysle, že má syna s podlomeným zdravím, napriek tomu dokáže vlievaťť optimizmus do žíl, silu odvahu, nahodiť svoj úsmev, a aj keď jej srdce bolí a duša krváca, vždy sa usmievať.
A toto som zdedil po nej. Optimizmus, vieru, že všetko sa dobré obráti.
Aj samotné životné skúsenosti vo mne vravia : kto do Teba kameňom, ty doňho chlebom. Tým, všetkým, zlým ľuďom sa to vráti, pretože kto koná v mene zla, sústavne podlamuje druhému kolená, vždy mu to osud vráti tak, ako on ubližoval iným. Lenže vtedy je už neskoro, príliš neskoro ľutovať a plakať nad rozliatym mliekom. A ešte čosi : moja životná skúsenosť vraví, hľadať i v úhlavnom nepriateľovi pozitívné, čosi dobré. A stále sa pýtať . Prečo tak konal? Prečo tak robil?
Pretože mnohí sú na peniaze, tie kazia charakter. Láska, dobrí ľudia, ostať sebou samým, je pre mňa viac ako všetky peniaze sveta. Čo ostane z peňazí, keď my tu nebudeme? Po dobrom človeku krásne spomienky, po zlom čierny tieň a súmrak, na ktorého si nik nespomenie. Vynára sa tak otázka. Takto chcel naozaj žiť? Myslím si, že nie.....,ale každý je strojcom svojho života, môže byť milovaný, môže byť nenávidený, podstata to ostáva v človeku samom.
Preto, žijem, verím, odpúšťam. Preto som večný optimista.
