Človek dozrieva, mení svoje hodnoty a na svet, sa pozerá inými očami, ako kedysi.
A tak to má byť. Kým sa z človeka stane osobnosť plná hodnôt, riekou pretečie veľa vody, ale vždy to stojí za to...
Neviem, kto do akej kategórie patríte vy, ale pre mňa je dôležité zachovať si čistý štít,
zmysel pre spravodlivosť a nesklamať ľudí, ktorí mi veria. Takí to ľudia, to majú v živote ťažké: sú zväčša priami, otvorení a mnohokrát sa neštítia povedať pravdu do očí.
Strácajú veľa, veľa však môžu i získať. Je to i v povahe a priznám, som rád, že som práve taký.
Keď som čítal svoju tretiu básnickú zbierku Rodinný album, uvedomil som si, že lepší názov som svojmu dielu ani nemohol dať. V každom z nás sa otvára akýsi rodinný album plný spomienok na blízkych, ktorých sme mali radi.
Rád spomínam na svojho starého otca z otcovej strany, na starkú, ktorá ma mala veľmi rada,
ako aj všetkých svojich vnukov. Odišli obaja do večnosti, ale zanechali za sebou, čosi veľké, nemenné,čo ostáva i po rokoch a je hodné spomínať.
Učili ma vždy čistej pravde, nikdy sa jej nebáť, a ostať jej verný.
A tak iba obrátim list, zavriem v srdci rodinný album a zahľadím sa oblohu, kde v diaľke zabliká tichá spomienka, patriaca starým rodičom. Nechám sa unášať myšlienkou na nich ako jesenný vietor v povetrí. Všetko chce svoj čas, aj spomienky....,
