Ja sedím v autobuse, ktorý si mieri z okresu Veľký Krtíš, cez Trebišov, Košice do Kráľovského Chlmca. Je krátko po pol jednej popoludní. Je slnečno, cesta ubieha príjemne. Nabitý novou energiou, už v autobuse myslím na pracovné povinnosti, ktoré ma zajtra čakajú. Pozerám cez okno a pozorujem okolitú prírodu. Je naozaj krásna. Pokosené obilie, slnečné lány mi pripomínajú obrazy plné slnka a jasu. Dobrá nálada vo mne tkvie a vytvára tak stále dobrý pocit z cesty. Dokonca šofér nás necháva v autobuse, keď vyhlási štyridsaťpäť minútovú prestávku. Nám cestujúcim to vyhovuje. Zvlášť mne. Nepoznám tunajšie okolie autobusovej stanice v Lučenci. Príjemnejšie je sedieť v autobuse, ako stáť a čakať kým sa objaví šofér a otvorí nám dvere. Nie je ani veľa cestujúcich na druhý september, keď zoberieme do fakt, že sa začala škola. Dolu kopcom zrýchľujeme. Nasledujú stanice, nič zvláštne sa nedeje. Až v Rožňave na autobusovej stanici šofér otvorí dvere pribiehajúcemu mladíkovi. V tej chvíli medzi nimi zaregistrujem rozhovor.
Šofér vraví.
- Mladý pán vystúpte si - Máte vypito -
- Lístok Vám nedám - Vystúpte si -
Mladík prosí. Cestuje do Trebišova. Prosíka a zároveň sľubuje, že neovracia nikoho.
- Som študent - Prosím Vás -
Šofér neustúpi, je neoblomný .
- Zavolám na Vás políciu - Okamžite vystúpte -
Zodvihnem sa zo sedadla. Pozerám na mladíka. Je iba mierne pripitý. Drží sa na nohách. Komunikuje slušne. Nakoniec vystupuje. Je zronený. Je si vedomý svoje chyby, ale predsa....
Buďme ľudia a občas si pomôžme.
V Borši nastúpi doslova opitý cestujúci. Jazyk sa mu ledva pletie. Jedine čo mu je rozumieť je.
- Kráľovský Chlmec -
Na prekvapenie šofér podguráženého cestujúceho vpúšťa.
Tak, čo to je za spravodlivosť? Nadôvažok ak pridáme fakt, opitý v jednom kuse brebtal. Prihováral sa cestujúcim. Nadával a pritom do nebies chválil šoféra. Verte, či neverte ten sedel nemý ako ryba. Pozeral sa pred seba a šoféroval jedna radosť. Keď nevpustím jedného napitého , tak by som do autobusu nemal vpustiť ani druhého. Predpis platí pre každého rovnako. Alebo spravodlivosť bola v tomto prípade slepá? Zamyslel som sa. Má právo nezobrať šofér cestujúceho do autobusu, keď má vypito? Večer som si vyhľadal predpis o preprave cestujúcich. Paragraf 43 -45 Občianského zákonníka o preprave cestujúceho v odstavci 7 vraví, že áno. Šofér má právo nevpustiť do autobusu opitého cestujúceho. Ale prečo jedného nevpustil a druhému dal zelenú? Predpis platí ako pre jedného tak i pre druhého. V autobuse som mal pocit, že vpustený cestujúci v Borši svojími rečami mohol vyvolať hádku medzi cestujúcimi. To by aj vtedy vodič autobusu mlčal ako ryba? Nezdá sa mi. Je to však neferové a netaktné, že tak konal. Tak sedím v autobuse a rozmýšľam. Akí sme to ľudia? Naozaj akí?
