Z histórie mesta Čierna nad Tisou

Mestečko sa pýšilo tým, že tu bol najväčším suchozemským prístavom v Strednej Európe. Vďaka svojou rozlohou / mesto hraničí s Ukrajinou /, kedysi Sovietsky zväz. Železnica a prekladisko dalo mnohým ľuďom prácu. Každý bol svojím spôsobom spokojný. Prácou prišla istota, bezpečie a to sa ničím nedá nahradiť. Jednoducho v meste Čierna nad Tisou kedysi neexistovala nezamestnanosť.V roku 1946 Čierna dostáva štatút mesta. Vzniká tak mestečko so silnými železničnými koreňmi, kde v každej rodine aspoň dvaja pracujú na železnici. V rokoch 1947 až 1948 začína rozmach železnice a prekladiska vôbec.Najprv sa sa postavili štyri koľaje normálneho rozchodu /1435 mm/, ku ktorým onedlho pribudli ďalšie štyri koľaje, tri dopravné širokého rozchodu /1524 mm/ pre dopravnú prácu a jedno prekladisko. To pozostávalo z jednej širokorozchodnej a jednej normálnorozchodnej koľaje. Prekladal sa tu ťažký a textilný priemysel. To boli začiatky železničiarskeho mestečka, ktoré si začalo budovať vlastnú perspektívu.Rast objemu dovozu si rýchlo vyžiadal rozšírenie dopravných rámp.So zrodom prekládkovej stanice pribudla prevádzka rušňovej stanice. Jej základňu tvorilo 5 rušňov. Neskôr sa v rokoch 1956 došli do železničného uzla prvé rušne GANZ z Maďarskej ľudovodemokratickej republiky.Zaviedla sa elektrifikovaná trať Čierna nad Tisou - Košice, Nová technika priniesla aj zmeny v práci ľudí. Rušňovodiči parnej trakcie prešli na dieselovú, neskôr na elektrickú trakciu. Písal sa rok 1953.Opravovňa vozňov / neskôr Rušňové depo sa staralo o údržbu rušňov a vozňov vôbec. V roku 1975 v Čiernej nad Tisou bola odovzdaná nová opravovňa vozňov. Za skušobný rok 1975 až 1976 sa opravilo vo vozovni 1.800 vozňov.Do mesta vchádzal život. Prisťahovávali sa rodiny, ktoré hľadali prácu. Na železnici a prekladisku ju vždy našli. Železničiari mali výhody v obdržaní režiniek. Cesty vlakom boli zdarma. Bola to vtedy veľká výhoda pre samostatných zamestancov železnice a ich rodín.Čo mesto vyzdvihovala bola železničná spolupráca s Čopom a Užgorodom. Fungovala v rámci bratskej spolupráci medzi Sovietskym zväzom a Československou socialistickou republikou. Železničné zdravotníctvo sa začalo rozvíjať v roku 1955, keď v meste pribudli očné, interné všeobecné, neurologické, gynekologické, rehabilitačné ambulancie. Bolo to veľké plus. Veď najbližšia nemocnica bola v Košiciach a Michalovciach. Od 1. októbra 1972 pribudol v meste Závod automatizácie železničnej dopravy. / Známe pod kratším pomenovaním a to: AŽD/. Závod od tohto roku spustil výrobu telekomunikačných, zabezpečovacích zariadení pre železničnú a cestnú dopravu. Starostlivosť o mladých sa prejavilo v školstve.14.augusta 1964 sa v Čiernej nad Tisou otvorili brány Stredného odborného učilišťa, ktoré od svojho vzniku po rok 1977 vychovalo 1.500 študentov, ktorí hneď našli uplatnenie na nových pracoviskách samotnej železničnej prekládky.V roku 1975 ŽOU prešlo na štvorročné štúdium s maturitou.Pribudli sídliská, nové obchody, začal rozmach nášho mesta. Zriadilo sa kultúrne stredisko, želežničná knižnica prešlo pod správu mesta a v nekonečnom rade výstavba kina Družba prinieslo filmovú kultúru pre každého občana. Ani šport nezaostával. Telovýchovná jednota predsa tu fungovala od roku 1952, aj keď v skromných podmienkach. Výstavbou futbalového areálu šport a hlavne futbal v meste dostal zelenú. Tak také bolo mesto Čierna nad Tisou. Malé, ale veľkolepé mestečko, hrdé na ľudí, ktorí ho budovali. A čo dnes? Šedé mestečko pred súmrakom. Rozkopané cesty. 75 percentá nezamestnanosť. Nič z toho,čo bolo sa nezachovalo. Ale predsa čosi. Spomienky. Tie sa vracajú na kedysi pekné mestečko, ktoré napriek všetkému komusi prirástlo k srdcu.