že na piadestal vrcholu bájneho Olympu, ako prvé svetu prinieslo hry. Pred viac, než tritisíc rokmi sa udomácnili v Grécku súťaže medzi vtedajšími umelcami, básnikmi, filozofmi, hudobníkmi. Každý chcel uspieť, alebo aspoň upútať na seba pozornosť. To bol samotný začiatok hier. Medzi tým boli veľmi obľúbené hry gladiotárov. Vždy musel pre radosť panovníka zomrieť otrok. Nebol to čistý súboj. Víťaz a porazený bol vopred určený. Začali sa ozývať hlasy, či je to spravodlivé? Hľadali sa cesty, aby boje - jednotlivé zápasy ožili v Grécku spravodlivosťou a čestnosťou Grékov.
Jednou z foriem mali byť i športové hry v duchu fér play. Hry sa vyvíjali, ako vtedajšia spoločnosť. Myšlienka a ich význam vyvrcholili v olympijských hrách. Známe je grécke heslo - Citius, altius, fortius - rýchlejšie - vyššie - silnejšie. Olympijské hry svojím ušľachtilým poslaním prispeli k medzinárodnej dôvere a mieru vôbec. Olympijské kruhy - symbol päť navzájom prepletených kruhov rozličnej farby. Vyjadroval / i dodnes vyjadruje / zblíženie všetkých národov. Kráľovnou športu sa stala atletika. Beh na dlhé a kratšie trate . Hod diskom. Gréci žili športom, s túžbou mať dokonalejšie telo a fyzicky byť vždy fit. Počas hier v chráme bohyne Héry opatrovali disk, o posvätnom mieri počas všetkých súbojov. Zbrane nesmeli rinčať, hlavné slovo mal šport a mier. Krásne krédo Grékov.
Pred olympijskými hrami sa konali tzv. panatenajské / konali sa v rokoch 566 -565 pred n.l. Slávili sa dva dni, ako grécky sviatok. No každé štyri roky sa tento sviatok slávnostne so všetkou pompéznosťou a slávou. Medzi najdôležitejšie preteky týchto sviatkov patril beh s fakľou. Svoju účasť potvrdzovali i aténski športovci. Panatenajské hry sa delili
na :delfské
nemejské
isthmické
olympijské
Delfské hry podľa histórie založil Boh Apolón, po víťazstve nad hadom Pytónom. Tieto hry boli veľmi obľúbené. Konali sa za čias vlády cisára Juliána. Zanikli v roku 349 pred n.l.
Isthhmické hry hry boli zasvätené Bohu Poseidónovi. Podľa povesti manželka thébského kráľa so svojím synom Melikertom. Keď utekala pred manželovým hnevom. Poseidón ju prijal medzi Bohmi a telo syna Melikarta doniesli delfíny na korintský breh. Kráľ Lisyfus sa ujal jeho tela a pochoval ho. Na jeho počesť sa konali isthmické hry. Thésus, aténsky hry zreorganizoval. Mali v podstate rovnaký , ako olympijské hry.
Nemejské hry boli zasvetenéveľkému Bohovi Diovi. Podľa povesti boli založené na pamiatku malého Ofelta, syna Lykurga Nemejského, ktorého uštipol had. Na znak smútku víťazi boli odmenený vencom zo zelerovej vňate.
A to je už bájny Olymp. 20 km od ústia rieky Alfeios. Tu olympíjské hry prežívali svoj vrchol.
Grécko tak ukázalo, že bojovať sa dá i čistými silami. Pre radosť a potešenie. Dnes mnohým športovým hrám chýba práve to krédo. Všetko sa točí o peniazoch .Niekedy má človek pocit, že závidí starým Grékom. Tú čistotu, zmyselnosť športu a ľudskej kultúry, ktorú prinášali ozaj tomuto svetu. Grécka kultúra a grécké olympijské hry položili základ byť čestným a spravodlivým človekom.
