Slováci vyhrali vôbec proti Maďarom ?

Natíska sa otázka. Vyhrali sme vôbec? Bol to zápas hodný víťaza? Až mám pocit, že Maďarov sme akosi podcenili. I oni dokázali kde je ich sila. Pri stave 3: 1 sme mohli hrať pokojne, no akosi sme sa učičíkali a dovolili Maďarom vyrovnať. Že by sme si boli istí svojim víťazstvo? Treba podotknúť, že to bol náš prvý zápas, ktorý sme mohli hocikedy stratiť a ostali by nám iba ilúzie o dobrom zápase. Hokejové šťastie stálo pri nás. Šťastie bolo na hokejkách našich hokejistov. Pri víťaznom góle na 4: 3, som bol nesmierne rád, že sme vyhrali. I keď prístup hráčov sa mi nepozdával. Ukolísať sa pri stave 3:1 a veriť vo vlastné víťazstvo. Také dačo by sa hokejistom takého kalibru ako sú Slováci stať nemali. Mohla nastať situácia, že by sme zápas stratili. To by už bola naozaj hanba prehrať s takýmto súperom ako je Maďarsko. Celá hra proti Maďarom ma príliš neoslnila. Čo bude ďalej? Proti Bielorusku, keď sme proti Maďarom podali takýto výkon? Čo bude v zápase s Kanadou? To sú otázky, na ktoré by mali odpovedať hráči a hlavne vstúpiť do svojho svedomia. Pretože hrať takto na MS v hokeji sa jednoducho nedá. Ak pomýšľame na medaile. Ja však našim chlapcom verím. Držím im palce. Predsa mám akési obavy, či sa podobné zápasy nezopakujú. Šťastie a hokejový Boh nemusí stáť pri nás. Mali sme naviac ako iba na tesný výsledok. Vydali sme zo seba maximum. Nedarilo sa nám kombinačne. Strieľali sme z diaľky a tie strely v žiadnom neboli efektívne. Ako náhle sme sa priblížili k blízkosti maďarského brankára istota bola na hokejkách našich. Predsa sme vyšli zo zápasu víťazne. Čo ma veľmi škrelo a ležalo v žalúdku je fakt, že maďarskí fanúšikovia nás pri našej hymne vypískali. Bolo to netaktné a neférové. Predsa len zvíťazila skúsenosť a sila mužstva. S tým je potrebné sa zmieriť. Nič iné ako víťazstvo nik neočakával. Kedy však zvíťazí sila rozumu a fanúšikovia sa budú správať tak ako sa má?