Rozhoria plameň, ktorý je nenahraditeľný tak ako v kuchyni, tak i v iných odvetiach. Zápalky a jej starší brat oheň, patrili odjakživa k sebe, ako patrí noc oblohe, ako patrí Andersen do sveta rozprávok. Nedá sa zabudnúť na Andersenove rozprávky, zvlášť na rozprávku o dievčatku so zápalkami. Sila rozprávkového mága na jednej strane, na druhej moc zápaliek, ktoré predajom nasýtia chudobné dievčatko. O Hansovi Christianovi Andersenovi vieme veľa, ale čo vieme o zápalkách ako takých?
Prvým vynálezcom zápaliek bol anglický lekárnik John Walker, ktorý vynašiel trecie zápalky už v roku 1827. Žiaľ neboli bezpečné. Dochádzalo často k úrazom, čo donútilo Francúza Charlesa Súria v roku 1830 zápalky vylepšiť. Súria sa snažil o ich väčšiu kvalitu. Z tohoto dôvodu začal pri ich výrobe, používať biely fosfor. Cez to všetko cesta ku kvalite zápaliek bola ešte veľmi vzdialená. Prvým priekopníkom v Rakúsko- Uhorsku, ktorý sa zaoberal výrobou a skvalitnením výroby zápaliek, bol rodák z Veľkého Šariša, Štefan Romer. Ten, v roku 1832 stále pracoval na vylepšení týchto zázračných paličiek.
V roku 1836 uňho pracoval ako stolársky tovariš, známy zakladateľ Sušickej zápalkárne v Čechách Vojtech Šejnosta, ktorý sa taktiež snažil zápalky zdokonaliť. Do roku 1855 sa na ich samotnú výrobu používal biely fosfor. Všetko zmenil Švéd Johan Ludstrom. Po prvýkrát použil červený fosfor a zápalky nadobudli oveľa väčšiu kvalitu. Balil ich do drevených krabičiek. Tieto zápalky sa volali Švédske, bezpečnostné zápalky.
U nás nájznámejšie zápalkárne boli v Žiline / od roku 1915 -1946, v Ružomberku / 1878 -1956 /, v Bratislave /1833 -1915 /. Posledná zápalkáreň mala sídlo, v Banskej Bystrici a fungovala do roku 2002. Fungovali i menšie zápalkárne na Slovensku a to, v Levoči, v Paludzi, v Šali. Posledné dve zápalkárne, malej manufaktúry boli, v Činaďove a v Mukačeve, ktorá v Zaparkatskej oblasti do 29.6. 1945 patrila k bývalej ČSSR.
Taká je teda história obyčajného zázraku, menom zápalky. Prinášajú do domu teplo, hrejivý pocit z úžitku tohto malého zázraku, bez ktorého si nevieme predstaviť žiadnu domácnosť. To už nie je rozprávka, ale skutočná realita, kde oheň je dobrý sluha, ale zlý pán.
