Sviňa domáca - Sus scrofa domestika, je fakt užitočné a inteligentné zviera. Vôbec si od človeka nezaslúži až takú negatívnu reklamu a kadejaké dehonestujúce prívlastky.
Asi pred 15 rokmi mi volal pán. H. z jednej spišskej cigánskej osady, že ma chorú sviňu,aby som rýchle prišiel, "bo može zdehnuc". Spýtal som sa ho,či má peniaze, iba preto, lebo sme mali pomerne časté problémy s platením,za služby.Neraz sme boli prinutení okolnosťami ísť s cenou tak dole, že nám to skoro nepokrylo ani vlastné náklady. Stávali sa prípady, že sme boli radi, keď sme sa od nich dostali čo najďalej v plnom zdraví.Peniaze nemali, hlavne pred termínom poberania sociálnych dávok,vtedy boli obzvlášť "príjemni." Človek sa nad nimi niekedy zľutoval, keď videl tu biedu a podmienky v ktorých žijú, ale je zvláštne, že väčšina z nich mala vždy na chlast. Rok dozadu, mi ukradli po kastrácii chirurgické nástroje, žiaľ,ako je to u nás zvykom, nikto nikoho nevidel,ani nevedel kto by to mohol spraviť. S kolegami sme sa dohodli, že dovtedy, pokiaľ sa nenájdu, žiadný zverolekár z nášho regiónu nepôjde k prípadu, do tejto osady. Nech si volajú veterinára z iného regíonu! To bolo vyhrážok, že im zdochli svine, že sa na nás budú sťažovať, až u Mečiara atd. Nepopustili sme. Jedného dňa mi zavolal vajda, že sa našli moje ukradnuté chirurgické nástroje a sú u vrátnika, poľnohospodárskeho družstva. Nevieme, či ich donútili okolnosti,alebo zauradoval vajda, že si sami našli medzi sebou zlodeja a mi tie nástroje po pol roku vrátili.
Môj klient pôsobil v telefóne serióznym dojmom. Dušoval sa,že má peniaze. Nasadol som do auta a vydal sa na cestu za"prípadom"do cigánskej osady- K.V. Od prvých obydlí-chatrčí sa za autom rozbehla skupinka sporo odetých cigánskych detí. Zastavil som niekde v strede ulice a vystúpil z auta. V tú "ranu" ma obklopili ,mladí aj starí cigáni. Vysvetlil som im, kto som, prečo som tu a koho hľadám. Ihneď sa mi dvaja ponúkli, že ma zavedú na tú správnu adresu, lebo sám by som to asi ťažko našiel. Ošarpané chatrče - bez popisných čísel, vôkol pobehovali vyziabnuté psy a každý na teba" čučal". Zobral som si tašku, zamkol auto a vybral cukríky- lentilky. Dal som ich tomu najsilnejšiemu chlapcovi,aby mi ho ustrážil. Na nestrážené autá,vyliezali malé deti,niekedy ich aj poškrabali, či pošpinili. Dvaja cigáni , čo sa mi predtým ponúkli, išli predo mnou po zablátenom chodniku ku gazdovi. Bol pekný júlovi deň. Museli sme obchádzať mláky, či preskakovať menšie jamy. Zrazu som si všimol, že sa z neďalekej lavičky na priedomí dvihol cigán, s fľašou pálenky v ruke.Tackavým krokom sa blížil ku mne. Bol stredného veku, strednej postavy s veľkým" balónom", ktorý s problémami "tlačil" pred sebou." Ponúkal ma pálenkou, slušne som ho odbil, že nemôžem, mám tu auto, bez toho aby som sa na neho lepšie pozrel.Čaptavo sa dotackal ešte bližšie a prvé čo som si na ňom všimol, bolo to, že je bosý. Iba s jednou deravou, zablátenou, ponožkou, v červených trenírkach a špinavom bielom tielku. Prizrel som sa mu lepšie do tváre - skoro som zdrevenel. To som fakt doteraz nevidel. A videl som už toho dosť. V duchu som si povedal:"Panebože, to čo má na tom ksichte? Čo sa mu to tam hemží?" Na pravej strane krku mal pomerne veľkú hnisavú ranu, na nej prischnutú podivnú tvarohovitú hmotu, ktorá sa hýbala. Boli to biele larvy múch? Spýtal som sa tých dvoch:"Videli ste, čo má na tom krku?" Odpovedali, že áno. Vraj,už dve noci ogrcaný prespával na lavičke a na poranený krk sa mu zlietavali muchy. Bolo mi jasné, že biele larvy múch sa už stačili vyliahnuť z vajíčok, tak to teda nebola žiadná jednodňová zéležitosť. Tí dvaja mi s úsmevom povedali, že to má preto, lebo ho žena nepustila dnu." Bo še ožral jak šviňa". /Dnes sa táto metóda využíva v alternatívnej medecíne- hnisajúce rany sa liečia sterilnými larvami múch./ Bol som rád, že som sa z toho všetkého, čo som videl, nepogrcal. Nebol to dvakrát príjemný pohľad. Podgurážený Dežo sa aj s fľašou niekam vytratil a ja som konečne došiel k chlievu, kde bola "moja" chorá sviňa. Majiteľ celou cestou od vrátok k chlievu lamentoval, že nič nežerie a vôbec nevstáva. "Doktor ta zahranice ju? Šak kukajce jak sme ju vykarmili, ta nezdehne?" Uistil som ho, že spravím všetko, čo sa dá. Vošiel som do prízemného chlievika , pozbíjaného z kadejakých dosák a len tak pokrytého vlnitým plechom. Vpredu na zemi tŕčal z otvoru železný žliabok, do ktorého jej dávali žradlo. Chliev bol naprieč prehradený neohoblovanými doskami. Povedal som gazdovi nech mi otvorí dvierka. Cigáni sa pobavene začali smiať, že dvierka vôbec nemajú a keď chcem sviňu vyšetriť tak to musím preliezť. Pristavili mi vedro na ktoré som si stúpol, prekročil zábranu a dostal sa k svojmu objektu záujmu. Sviňa ležala ako "zdehnutá"a ťažko dýchala. Vyšetril som ju, zmeral jej teplotu-mala horúčku a po sebe červeno-fialové fľaky. Povedal som cigánovi, že má červienku a že ju nesmie zabiť, či nebodaj skonzumovať, lebo je tu riziko... Ten začal " ujúkať." "Doktorko, ta len ju zachrance, škoda by jej bulo, vec ma dvesto kila."! Ja som mu oponoval, že má len sto, ale on si húdol vždy svoje .Tak dobre, nech je po tvojom. Pichol som jej antibiotika a poučil gazdu,čo ma robiť, aké jej má dať obklady atď. Povedal som mu,aby sa nebál, že pravdepodobne z toho výjde. Cigán sa upokojil, prestal lamentovať, lebo bolo treba platiť . Spýtal sa: "Doktoris kelo placim?" A mňa zrazu napadlo:" Počkaj, veď ťa ja precvičím z matematiky". Hovorím mu:" Znaš ratac ne? " " Ta hej", odvetil cigán." Budeš platiť dve koruny za kilo váhy. Tak, keď má sviňa dvesto kil, koľko zaplatíš"?. Cigán sa na chviľlu zamyslel a vravi:" Doktorko, ale vy sce mali naozaj čistú pravdu, baličo má len sto kila, keď tak teraz lepše kukam na ňu. Šak Feri má iba sto kila?" Obrátil sa s prosbou o potvrdenie na jedného fúzatého cigána."Ta hej, tak, tak," mrmlal Feri. "Doktorko, ta dvesto korun sce sebe naisto zaslúžili."Kútikom úst mi šklbalo od smiechu, trošku som ho ponaťahoval,že ma ozaj dvesto kíl,veď to sám predtým tvrdil. Nakoniec sme sa dohodli na tom, že jeho baličo vážilo sto kíl, krát dve koruny. Zaplatil iba 200 korún a bol vysmiatý,ako "lečo." "Aký vybitý cigán," pomyslel som si. Keď, nič iné cigáni nevedia, tak určite počitať vždy vedia, hlavne pre seba. Sám som sa o tom neráz presvedčil. Cestou domov som sa v duchu smial, ako ma ten cigán " dobehol", skoro tak, ako dnešná "sociálna" vláda - mnohých Slovákov.
