Situačná tragikomédia ma prinútila, aby som po rokoch navštívil blízku krčmu. Vošiel som dnu a hľadal nejakú známú tvár, no nie celebritu. Z roha od stola mi kývol jeden známy, s ktorým som kedysi hrával futbal. Pozval ma k stolu, kde sedel s kamošmi a objednal rundu. Zdôveril som sa mu s mojim problémom, že súrne potrebujem majstra. Jeden z nich sa prísľubil, že mi to WC opraví, tak mi zaraz spadol kameň zo srdca. Objednal som rundu i ja a tak to šlo za večer päť-krát dookola. Okrem kadejakých iných rečí sa reč zvrtla aj na politiku. Niekto z partie chválil nášho premiéra za "úspešnú sociálnu politiku", za zrušenie 20 Sk u lekára a za vianočné dôchodky. Také, podľa mňa chabé, argumenty ma vytočili. Ironicky som podotkol, že aj všetci štátni arogantní byrokrati dostali v čase krízi odmeny. "To si ich premiér nekupuje?" spýtal som sa. A už sme boli v sebe. Traja "červení" proti dvom "modrým". Snažil som sa obhajovať svoju pravdu vecne aj názorne, no dostal som nálepku "inteligenta", ktorý všetkému najlepšie rozumie (skoro ako Róbert) a ich má za tupovoličov. Že vraj takí ako ja, nepoznajú realitu a separujú sa od nich, ako od komunálného odpadu. Do krčmy si prídem raz za rok, keď niečo od nich potrebujem. Kontrolky mi zablikali, že sa musím krotiť, lebo "kadiť budeme chodiť asi k susedovi".
Keď sme sa dosť hlučne prekrikovali, ktorá vláda a jednotlivci najviac rozkradli, prišiel čašník a povedal: "Chlapi, buďte už tichšie, vy to tu aj tak nevyriešite a politici si budú aj tak robiť to, čo chcú". Adrenalín pozvolna klesal, prestali padať argumenty a pseudoargumenty - pásové, či podpásové. Aj pri poldecákoch sme si uvedomili, že všetci vlastne hovoríme o tom istom, že často nás práve politici rozdeľujú na červených a modrých, na Slovákov a neslovákov, atď. Mrzia nás tie isté veci, máme podobné problémy, ale hlavne vadia nám ľudia a politici, ktorí klamú, kradnú, podporujú klientelizmus a korupciu a nezáleží na tom, za ktorú stranu kopú. Teraz sme už veci nevideli krvavými očami zlosti a emócii. Obyčajní, normálni ľudia chcú, aby Slováci boli rozumní, kultivovaní a ľudskí. Aby naši vládnuci činitelia zodpovedne spravovali tento štát a aby tento národ viedli skutočné osobnosti. Dosť už máme populistov, demagógov, etatistov a tzv. celebrít, čo víno pijú a vodu kážu. Pred voľbami znova budú v kurze sľubotechny a rozpravkári, ale to nie sú osobnosti. Tie sa nepotrebujú predvádzať arogantne svojim majetkom, či postavením. Žijú vedľa nás, dodržujú "desatoro", no my ich asi nechceme vidieť. Tí ľudia si ctia hodnoty, etiku i morálku, ale to sa dnes žiaľ nenosí. Čestných a zodpovedných ľudí si je potrebné všímať a dostať ich do vrcholovej politiky. Len tak už politik nebude často nadávkou a podnikateľ zlodejom. Žiadna iná tretia cesta v demokracii neexistuje. Našim "náboženstvom" nemôže byť iba profit za každú cenu. Neuveriteľné. My sme v tejto krčme dosiahli konsenzus o tom, akých politikov by sme chceli mať.
Jedným z argumentov, ktorý zavážil u mojich štamgastov, bola argumentácia, že od 1.1.2010 pôjde do platnosti zákon, ktorým sa bude vraciať 19 % DPH v plnej výške všetkým, čo si kúpia akýkoľvek osobný automobil. Vyzerá to ľúbivo, ale je rozdiel, či si kúpiš auto za € 10.000 (cca 300.000 Sk) alebo € 300.000 (cca 9.000.000 Sk) ako také Ferrari. Štát vráti v odpočte DPH sumu € 57.000 (cca 2.100.000 Sk), to je suma piatich áut chudobného. Boháč si to dá do nákladov a ušetrí ešte ďaľšie milióny. Takýchto áut môže vlastniť aj viac. Vyzerá to tak, že tento zákon bol šitý na "sociálnych" multimilionárov. A nie je to prvý prípad, čo sa zákon šije horúcou ihlou. Nie je to pravdepodobne ani prvý prípad, keď sa zákon robí pre určitú skupinu vyvolených. Táto hra na sociálnych tútorov nemôže dlho vydržať. Lebo títo papaláši su často aj tak odfiltrovaní od reality - mentálne, informačne aj finančne. Žijú si nad bežné pomery. Dostaneme sa z toho marazmu ? Znova si vďaka zlodejom budeme musieť uťahovať opasky ? Vyzerá to tak. Môžu za to iba zkorumpovaní politici ? Kto ich volil ? Veľa otázok, ale iba jedna odpoveď; Už ich viac nevoľme! Našou chybou je, že politikov nekontrolujeme, nekritizujeme a nestaráme sa o veci verejné. Často im tolerujeme vo veľkom to, čo mi robíme v malom. Krádež je vždy krádežou, podvod vždy podvodom a nie je rozdiel, či je veľký a či malý. Asi zlyháva hodnotový systém v nás. Musíme začať od seba, budovať si nielen právne, ekonomické, ale aj občianske povedomie. Politik musí byť pod kontrolou a tlakom verejnosti. My nemôžme byť iba prizerajúca sa a mlčiaca väčšina. Totalita skončila. Odstrániť jej dozvuky a nánosy môžeme iba v demokratických voľbách. Musíme si oveľa viac všímať morálny profil politikov, nie iba ich bombastické reči a rozprávky o svetlej budúcnosti. Z rečí človek nevyžije a ak premárnime ďaľšiu šancu, tak tejto peknej krajine nepomôže ani najväčší iluzionista-David Copperfield. Alebo, snaď, žeby fakt dostaval dialnice do roku 2010 ?
Konsenzus jedného stola v jednej krčme nestačí. Ale asi sme boli dosť rozumní. Nakoniec WC sa opravilo, my sme "spláchli" zlých politikov poldecákmi. Ráno ma bolela hlava tak, ako niektorých z našej ekonomiky. Nadobudol som dojem, že aj "inteligenti znalí vecí" by občas mali navštíviť aj krčmu. Tu sa všeličo dozvedia o nálade obyčajných ľudí, ako vnímajú realitu života či politiku. A keď ešte pozhaňáte dobrého a lacného majstra tak je to bonus navyše. Nestačí sa iba čudovať, prečo nám títo "menej vzdelaní" no nie menej inteligentní ľudia, často nerozumejú a my ich máme niekedy za hlupákov. Možno sú ďaleko od zdroja objektívnych informácií, preto sa im ľahšie počúvajú reči o tom, ako sa štát o nich postará. Lenže dokedy bude mať štát na to, a potom, čo bude potom ?
Preto je už najvyšší čas povedať; "Asta la vista každý zlodej a populista!"
Lebo o tridsať rokov môže nastať taká situácia, že na jedného dôchodcu bude pripadať jeden ekonomicky produktívny občan, pravdepodobne rómskeho pôvodu. Mládež, budúcnosť je vo vašich rukách!
