Blýskavica v zimnom čase? Áno, bola to silná"blýskavica". Mame došla slanina, chcela ňou osmažiť kapustu k obedu. Na pôjde vysela kvalitná udená slanina, tak si išla z nej odkrojiť. Po príchode z pôjda bola akási nesvoja. Vybadali sme, že sa niečo stalo. Netušili sme príčinu jej čudného správania, až kým neprišiel otec k obedu. Ostro a nahnevane mu vylíčila, čo porobil so sudami na pôjde."Tri dvestolitrové zdravé sudy si rozbil a na čo? Kapusta v nich dobre kvasila, vydržala až do nového nakladania. Mal si aspoň pozbierať tie obruče z nich, aby sa nepovaľovali pod nohami!". Otec sa zachmúril, až nám naskakovala husia koža. Vstal od prestretého stola a zavolal:"Nože, vy dvaja poďte so mnou na pôjd". Jemu rýchle svitlo o lyžovačke aj o dubových lyžiach. Na pôjde odpásal remeň a tak ním" blýskal", že sme nestačili rátať koľko bleskov zasiahlo naše zadky. Mama včas zasiahla. Počula, že tancujeme riadny odzemok, tak sa nás zastala. "Mal si na nich skôr dozrieť a nie ich dokaličiť!". Odhodil remeň a odišiel na dvor. My sme sa stiahli do kúta a prehodnocovali situáciu. Bol som od brata dva roky mladší, útlejší aj citlivejší. Otcove naučné som ťažko znášal po fyzickej aj duševnej stránke. Brat Mišo bol oveľa silnejší a zdal sa o štyri roky starší ako ja. Utešoval ma po svojom:" Jano, neplač! Pozri sa, ja preto rýchle rastiem, lebo mne otec remeňom častejšie naloží ako tebe. Ty sa bitky bojíš, málo jej dostaneš, tak nebudeš veľký a silný". Nijako sa mi to nepozdávalo.... V objatí, v kúte sme zaspali. Večer nás tak objavila mama a vzala dole z pôjda. Bolo jej aj ľúto, keď videla, že sa nám ťažko sadá k večeri. Rýchlo sme sa najedli a uložili k spánku do kanapy, skôr ako sa otec vrátil.
Všetko sa odspalo, iba pri kláte sme videli triesky z porúbaných lyží. Svitlo pekné nedeľné ráno. Otec sa snažil po kresťansky zasvätiť nedeľu a chystal sa do kostola. Dokončil holenie britvou, umyl sa a vyšiel na pôjd. V zápätí sa vrátil a bol na nepoznanie. Schmatol nás s bratom a vyviedol na dvor. Stŕpli sme, ani hlások sme zo seba nevydali. Otec mal v rukách zbytky svojich sviatočných čižiem, ktoré si doniesol až spoza oceánu-Ameriky. Bol v najlepších rokoch a ako richtár si ich obúval na jednania a v nedeľu. Boli žltkasté z dobre vypracovanej mäkkej kože. Keď si hodil na seba lajblík s mosadznými gombíkmi a jazdecké nohavice, tak sa v tom videl. Teraz z čižiem držal iba podpätky a podošvy, ostatné sme my použili na výrobu viazania k lyžiam. Dostali sme dvojnásobnú dávku halúzou a žinkou, ktorá tam ostala vlhká po sušení prádla. Mama nás zobrala spod jeho dosahu do kuchyne. Dala nám studené obklady a uložila skôr spať. Vstávali sme s "príjemným "svrbením tela. Otca už v kuchyni nebolo, rýchlo sme zjedli raňajky, pobozkali mame ruky a šli do školy. Kvôli nám bola tichá domácnosť. Začali sme sekať dobrotu..Zo školy sme boli ihneď doma. Sami sme doniesli drevo do kuchyne aj vodu zo studne. Úlohy sme robili bez poháňania sami od seba. Na úbočie malej hory sme sa ani nepozreli, hoci kamaráti tam celé popoludnia lyžovali a vystrájali. Chceli sme, aby sa nám odpustilo. Nazhadzovali sme seno pre kone zo šopy, aby otec nemusel, aj vyzametali chodníky od snehu, narúbali triesky na zakúrovanie. Zaúčinkovalo to, odpustili nám, veď nás aj tak mali radi.
Jedného dňa, poobede nás otec zavolal do kôlne, boli sme neistí a rozpačití. Otec mal v kôlni dielňu, lebo dobrý gazda si musel vedieť mnohé veci urobiť sám. Vošli sme dnu a zastali. Otec v kúte uchopil niečo, čo bolo opreté o múr a obrátil sa k nám. V každej ruke držal pár nových lyží. Jeden dal mne a druhý bratovi. Od údivu a radosti sme dobre z kože nevyskočili. Sotva počuteľne sme vydali zo seba "pán Boh zaplať"a stískali jeho mozoľnaté ruky. Otec poznal lyže, lebo jeho boli z jaseňového dreva. Bratove boli dlhšie, ostatné mali všetko rovnaké. Vzadu boli užšie a v predu širšie, zakryvené do hora, s narazníkom v podobe guľočky. Na spodnej strane lyží urobil hoblíkom ryhu, že zanechávali stopy, ako tie vojenské. Viazanie spravil zo starých liac. Na remienok, do ktorého sa zasúvala noha, prišil ďaľší. Lyže nám z nôh neodpadli a dali sa riadiť. Jeden remienok bol opatrený spinkou, ktorou sa lyža pripla k nohe. Kamaráti nám tie lyže závideli, len škoda, že sa už končila zima. Takto sme boli odškodnení za nechcenu karanténu a posmešky kamarátov.
Hoci sme dostali výprask, nakoniec sme boli aj radi, lebo také lyže by sme asi nikdy nedostali. Možno aj otec mal výčitky svedomia. Pochopil, že sa nám musí viac venovať a kvitoval to, že sme chceli niečo dokázať. Vysvetlil nám, ako sa lyže robia, aka drevina je súca atd. S technológiou postupu výroby sme oboznámili kamarátov a pod otcovým dohľadom, sme vyrábali nové lyže. Otec nám radil, my sme robili a čas plynul. Čakali sme na novú zimnú lyžovačku v Kreigu s novými kvalitnými lyžami.
