Možno tu práve zastal čas,
beznádej rastie vôkol ako mach.
Zomreli ilúzie, potkanom sa tu dobre žije.
Smutná je rómska tvár, taká je realita.
Kto sa ho na to po voľbách spýta ?
Je občan ako iný, no nemá prácu,
koho snáď za to viní ?
Sám seba často nie, že nestará sa
či nemá vzdelanie,
že dodnes živorí a stále čaká,
aj za to patrí súdruhom vďaka.
Boli tak naučení,
no život sa už mení.
Na vine je spoločnosť aj štát,
nestačí iba sa prizerať,
kupovať rómske hlasy pre lepšie časy.
To víno stále kvasí.
Prácu im ťažko dnes niekto dá
a je tu stále úžera.
Rómovia. Sú ako nášlapná mína,
čo nás trápi a roky omíňa.
Teraz aj kradnú, pijú,
či v letargii žijú.
Dajú sa ľahko presvedčiť,
Za eura aj sladký cukor vďační byť.
S mentalitou naivného decka,
hĺtajú rozprávky súdruhov
o zmene ich biednych osudov.
Je to tak u nás pred voľbami,
opíjajú ich amorálne strany.
Cigánske hlasy pre lepšie časy,
nikoho z nás nespasí.
Aj Róm ráz pochopí,
že chudobu, nevzdelanosť,
prázdny sľub nerieši.
Možno dnes, zajtra, či napozajtra,
budú chcieť dôstojnejšie žiť
lebo špinaví , klamaní už nechcú byť.
Rómovia. Časovaná bomba
a Slovák, čo vedľa nich nežije,
to ani nepozná.
Je to v nich, či iba dedičstvo minulosti,
že obhrýzajú pohodené kosti ?
Niekde sa robí stále chyba,
tá chyba stále rastie
a cigán začne zatínat päste.
