Ako praktický veterinárny lekár mám osobnú skúsenosť s tým, ako bol tento fenomen"viny" vtedy zrealizovaný v praxi. Na dnes už neexistujúcom, skrachovanom školskom majetku ma zavolal zootechnik vystaviť veterinárne osvedčenie na presun zvierat. V maštali mi povedal, že kravy sa predávaju do Turecka. Dvadsať zdravých kráv bez porúch reprodukcie predstavovalo vtedy jednú šestinu chovu. V maštali mi ukazoval kravy v najlepšej kondícii a užitkovosti, a že ich nemusím ani vyšetriť na graviditu. Keď som sa ohradil voči tomu, tak mi sarkastický odpovedal, že "to má Čarnogurský za to, že rozbíja družstvá a štátne majetky". Pri jednej diskusii som sa dozvedel, že podobné akcie prebehnú aj na iných miestach, pravdepodobne tam, kde sa títo bývali a neschopní socialistickí manažéri nevedeli vysporiadať s novými podmnienkami. Boli v strate a neboli schopní konkurencie. Tak sa našiel"vinník". Možno to bola aj politická objednávka ľavice, ako sa cez poľnohospodársky sektor vysporiadať s rastúcim vplyvom KDH na vidieku a tak im touto citlivou témou znížiť percentá. Myslím si, že sofistikovanými a cielenými spravodajskými "hrami" sa im to aj podarilo a darí aj v súčasnej dobe. Vtedy títo "manažéri"predávali kilogram hovädzieho v živom hlboko pod cenu do Ruska a Turecka /5 korún za kilogram v živom/. Toto likvidačné riešenie chovu dobytka ide na vrub neschopného socialistického manažmentu, ktorý žil iba z dotácii a nevedel sa prispôsobiť novej situácii, t.j.správať sa trhovo a nie direktívne, bez osobnej zodpovednosti.
Tí schopní to v družstvách prežili ťažko, ale dnes gazdujú na svojom. Mnohí riskovali a možno aj "zarobili" na tom, že výhodne nakúpili podielové listy členov družstva pod cenu, lebo starí ľudia a ani ich deti nemali potrebnú odvahu ísť v šľapajách svojích predkov. Nechceli pracovať v neistom a nevýnosnom rizikovom biznise, t.j. v poľnohospodárstve. Čarnogurský fakticky nerozbil družstvá, len vysporiadal vlastníke vzťahy k pôde. Vrátil pôdu, zhabanú komunistami, skutočným vlastníkom a ich dedičom. Poskytol možnosťť aj malým farmám a roľníkom podnikať na svojej pôde. Za jeho vlády boli najvyššie dotácie na poľnohospodársku techniku. Tí, čo nevedeli, či nechceli podnikať na svojej pôde, tak ju prenechali družstvám za smiešný nájom a to sa udialo v prevažnej väčšine bývalých družstiev. Je načase, aby sa už konečne na tento mýtus zabudlo, lebo je nepravdivý. Bývalí komunisti, či funkcionári JRD, ho šíria dodnes a k ním sa pridávajú aj ľudia neznalí problematiky, ktorým "leží" z hocijakých dôvodov Čarnogurký v žalúdku. Aj v poľnohospodárstve, v náročných ekonomických a prírodných podmienkách sú dnes mnohí podnikatelia na pôde úspešní a konkurencie schopní, resp. vedia vyrabať kvalitné potraviny, lebo kráčajú s dobou. Tým Čarnogurský viac-menej pomohol.
Čarnogurský sám možno ani nevie, ako to bolo v skutočnosti. Preto sa verejne neobhajuje a nedištancuje od tejto vyfabrikovanej fámy. Jedno je pravda, že tieto bludy a polopravdy mu určite nepridali na popularite. Je to údel každého reformátora.
