Mám taký šteklivý pocit v žalúdku... ale svedomie mám čisté. Nevolil som ich!“ Úspešných „babrákov“, zlodejov a darebákov. Vládu troch „pijavíc" som nezostavil Ja! Ale mi vládnu, odtiaľ tá moja dezilúzia. Ponovembrová schizofrénia.
Vidím „červených arogantných apačov.“ Sú infiltrovaní všade, ešte aj v tzv. sociálnej vláde.
Protagonisti boľševického „raja“ postupne všetko rozkradli a úspešne to taja. Je mi na zvracanie. Vymenili ministrov a bakšiš im ostane. Jasné, nikomu sa nič nestane... Rozum si nekúpiš, no svedomie áno! „Prajem“ vám, ospalí demokrati, súdružské dobré ráno. Vy ste sa z ničoho nepoučili! V akej karme ste doteraz žili? Pýtajú sa „imbecili.“ Začínate už ľudí poriadne „srať“, neviete byť jednotní a na niečom rozumnom sa dojednať. Analýzu svojho pádu beriete ako „vlastizradu“. Sebareflexia aj odvaha sú v keli. Takto ste v politike dozreli ?
Populistovi sa pri vás dobre vodí, ale občanovi to tak či tak len škodí. Kradne, tára, oblbuje. Prečo tento národ mu to toleruje ? Načúva väčšine, preto dobre vie, čo tento národ počuť chce. Náš plebs to nevidí, ešte mu drukuje, veď je presvedčivý. S chudákmi - „hlupákmi“ vie urobiť „divy.“ Demagóg - rozpráva, presviedča a argumentuje, ako pre ten národ nespí a pracuje. Ľudia milujú rozprávky, veria v zázraky. On v percentá. A to je tá zvláštna symbióza nevzdelanca a docenta. Je kladný „hrdina“ - myslí si oklamaná väčšina. Talentovaný manipulátor, raz možno skončí ako “úspešný diktátor.“
Slušným, pracovitým, čestným, tichým, mlčiacim, veriacim aj neveriacim - „imbecilom" nezostáva asi nič iné ako čakať na zázrak. Volebný zázrak r. 2010. Ten bordel sme dovolili a pre zmenu pomerov dodnes nič podstatne nespravili. Ostáva nám asi iba tá modlitba:
„Modlitba imbecilov :“
Pane daj, aby tento národ nebol:
- hluchý, slepý a sprostý, aby mu „tupovoliči“ nedolámali krehké kosti
- vedel povedať dosť , klamárom a kadejakým príštipkárom
- vytriezvel z rečí populistov a odolával ich sladkým drístom
- mal svoju hrdosť a sebavedomie, vedel sa postarať o seba a zarobiť si poctivo na chleba
Pane daj:
- aby sa už ľud prestal báť tých, čo tu otravujú a púšťajú teplý smrad
- aby človek vedel robiť rozumné kompromisy a dal sa najesť aj chudobnému z plnej misy
- aby človek vedel, čo je morálka a česť a kedy je už "profit" hriech
- aby zlodej a podvodník si nenašiel ku korytu chodník
- aby súdy ozaj súdili a o spravodlivosti nie iba blúznili
- aby už konečne boli vo funkciách vzdelaní a slušní ľudia a nie tí, čo podvodmi zarábajú a ešte sa aj súdia
- aby už konečne skončili tí, ktorí nás prenasledovali a trýznili
/súdruhovia, eštebáci a všetci do červena sfarbení rodáci/
- aby sa opozícia konečne zobudila a nie v bezradnosti hnila
- aby táto vládna „perestrojka“ skončila a nie bobky ďalej trúsila
- aby sme my nezávideli a nekradli a na duši a cti nechradli
- aby nás aspoň vo voľbách „osvietilo“ a bez tých podvodníkov sa nám lepšie žilo
Ďakujeme Ti Pane a dúfame, že pomôžeš nám splniť naše želanie. Títo vládni páni spadli do žumpy morálneho úpadku, no stačili výdatne pohnojiť svoju ružovú záhradku. Sú tým smradom viac, či menej nasiaknutí a to sa nám na nich hnusí. O morálnej a hodnotovej kríze spoločnosti, ako takej, sa dnes čuší, ale sa nemusí! Táto kríza stále je a dlho trvá, mimochodom vznikla ako prvá. Je tu taká skrytá hrozba - ak raz padnú všetky možné zábrany, proletári budú štrngať francúzskymi kľúčami. A pohrozia legálnymi štrajkami.
Pane, nech sa splní vôľa Tvoja, ale prosím zabráň vláde „červeného vola". Nedopusť už policajnú republiku Chavezovho typu. Róm tu bude časom 1:1 robiť na dôchodky: „Vypijeme horký kalich pravej ruskej vodky ?“
P.F. 2010