Ako to funguje?
Prípady na Štúrovej, Vajanského a Medenej majú veľa spoločných znakov:
1; Začína sa to vždy tým, že danú nehnuteľnosť prenajme Staré Mesto súkromnej spoločnosti.
2; Firma niekoľko mesiacov platí nájomné,
3; potom si dá vypracovať znalecký posudok, predloží ho mestskej časti a s odvolaním sa na predkupné právo nájomcu požiada o odkúpenie za znalcom stanovenú cenu. Tá, akoby zázrakom, je vždy na úrovni cca polovice trhovej hodnoty (stačí si pobrowsovať po inzerátoch realitných kancelárií v blízkom okolí).
Štúrovú a Vajanského starostka Rosová po kritike stopla - hoci všetko bolo podľa nej v najlepšom poriadku a kritiku označila za politický populizmus.
Kauza Medená: Zarobiť sa dá raz toľko
Prípad z Medenej ulice však dokazuje, že opak je pravdou: kritika je oprávnená, Staromešťania boli poškodení vo výške niekoľko desiatok tisíc eur. O predaji 66,5 metrov štvorcových rozhodlo zastupiteľstvo na návrh starostky Rosovej 27.11.2012 za znalcom stanovenú cenu 60 614,- eur.
Po necelom roku a pol sú tieto isté priestory na predaj. Ponúka ich jedna bratislavská realitná kancelária. Hoci v inzeráte sa konkrétna suma nespomína, po prejavení záujmu v mene začínajúcej umeleckej galérie nám maklér prezradil cenu mailom: 130 000,- eur. Vyše raz toľko, koľko si pôvodne pýtalo Staré Mesto. Tomu sa hovorí prudký nárast cien na realitnom trhu... Akurát, že nikde inde na Slovensku sa tento jav nevyskytuje.
Čo s tým?
Kauza Medená je priamym dôkazom, že systém predaja nehnuteľností v réžii starostky Rosovej je chorý. Nevýhodný. Že poškodzuje Staromešťanov. Je načase skoncovať s účelovým prenajímaním priestorov a následným zneužívaním predkupného práva. Je absurdné, aby majetok mestskej časti nechali znalcami ohodnotiť súkromné firmy, ktorých cieľom je dosiahnuť čo najnižšiu kúpnu cenu. Naozaj sa to nedá robiť inak? Alebo len chýba vôľa? Lebo, ako hovorí klasik, kde nie je vôľa, tam nie je ani cesta...
