Najprv sa chcel Robert Fico ťahať za prsty:
"Ak sa chce niekto ťahať za prsty so štátom, nech sa páči, ja som pripravený sa ťahať." (27.10.2007, TA3)
Potom si to chcel už aj rozdať:
"Nech idú do toho. Nech idú do toho. Chcú si to rozdať so štátom, nech sa páči." (13.6.2008, TV Markíza)
Varoval ho Ivan Mikloš:
"Hrozí, že môžeme prísť o desiatky miliárd korún, ktoré nebudú platiť tí, ktorí tu zmenku vystavili, teda vláda a vládna väčšina v parlamente, ale ľudia ako daňoví poplatníci." (28.10.2007, TA3)
Varoval ho Mikuláš Dzurinda:
"To je veľmi fičúrske, keď prehráme tie arbitráže, tak cálovať budú občania tejto krajiny."(27.10.2007, TA3)
Varoval ho Daniel Lipšic:
"Samozrejme že hrozia arbitráže, že reálne môžeme prehrať. A ja viem, že to už netrápi pána Zalu a možno jeho kolegov v Smere, lebo v tom čase už nebudú pri moci, ale zaplatia tieto prehrané spory naši daňoví poplatníci, najmä ľudia pod päťdesiat rokov, o ktorých Smer zjavne záujem nejaví." (28.10.2007, TA3)
Varoval ho Radoslav Procházka:
"Pokiaľ ide o tú medzinárodnú arbitráž, tak postavenie zdravotných poisťovní aj procesne aj hmotnoprávne nie je zlé. Tá zákonná úprava naozaj v podstatnej miere znehodnocuje investície zdravotných poisťovní." (26.10.2007, TV JOJ)
Ísť hlavou proti múru sa oplatí vtedy, ak ide o dobrú vec. Napríklad o verejný záujem, o dobro spoločnosti. Čo dobré priniesol zákaz zisku? Zlepšila sa zdravotná starostlivosť? Prínos pre občana bol do verdiktu arbitrážneho súdu nulový. A teraz je už mínusový. Rozdať si to s Robertom Ficom sa teda naozaj "oplatí"... Aj keď z toho všetkého - podľa vlastných slov - vôbec nie je vzrušený.
