Pred štyrmi rokmi sme dali v Starom Meste hlas:
- presunutiu dopravy pod zem,
- vzniku stavebnej polície,
- zvýšeniu počtu mestských policajtov z 3 na 15,
- nulovej tolerancii ku korupcii a
- zveľaďovaniu miestneho majetku namiesto jeho rozpredávania.
A aká je realita? Je Staré Mesto čistejšie, krajšie a lepšie spravované ako pred štyrmi rokmi? Stačí sa prejsť ulicami a mať otvorené oči. Šancova, Krížna, Židovská, Palisády… Množstvo vecí zostalo po starom:
- miestny majetok sa namiesto zvelaďovania ponúka za "babku" a bez súťaže,
- doprava zostala nad zemou,
- a sľubovaná stavebná polícia, či noví mestskí policajti zrejme pod zemou.
Rozbité chodníky, rozkopané smetné koše, špina, rozbitá dlažba v pešej zóne, svojvoľné zamorenie ulíc všemožnými pútačmi, či nelegálne "graffiti", pred ktorým si všetci zatvárajú oči. Akoby boj za krajšie centrum už všetci vzdali: za celý minulý rok eviduje staromestská polícia len 14 nahlásených prípadov trestného činu "sprejerstva". A z nich objasnila štyri (v rokoch 2011 a 2012 toho bolo ešte menej…). Odstraňovanie stoviek kresieb už radšej nikto ani neskúša. Na čo, keď samospráva a štát nevie zabezpečiť poriadok. Lebo vraj "chyba je v legislatíve". Ako vždy. Naozaj neriešiteľné...
Za ostatné štyri roky sa rozmohol fenomén, že čo si ľudia neurobia sami, to za nich nikto iný neurobí - najmä to však neurobí samospráva, ktorá je tu práve na to. Malé komunity, skupinky nadšencov si zaslúžia obdiv za snahu vrátiť život do historického centra a jeho širšieho okolia (Dobrý trh, Kapitulské dvory, Galéria Horský park atď.). Samospráva by ich mala nielen podporovať, ale aj počúvať a pokúšať sa ich ešte aktívnejšie zapájať do oživenia Starého Mesta, aby z neho opäť vyžarovalo, že je najvzácnejšou časťou Bratislavy. Aj staré vie byť pekné, ale len vtedy, ak na tom niekomu záleží. Staré Mesto je klenot, o ktorý sa treba starať. Po novom.
