Samotný odchyt korýtok bol do značnej miery limitovaný hĺbkou a zakalením vody, koniec koncov aj za bežných podmienok sa korýtka dajú nájsť na lokalitách kde žijú iba veľmi ťažko. Bol som nútený používať hmat namiesto očí a snažiť sa nahmatať korýtka na dne medzi štrkom a kameňmi, často vo vode hlbokej okolo 30-40 cm tz., že som mal ruky čoskoro skrehnuté, pretože voda bola skutočne studená.
Ako som už spomenul, prekvapilo ma, že na tak krátkom úseku potoka je, tak veľké množstvo rýb a rakov. Môj odhad je, že v mŕtvom ramene potoka plávalo okolo 40 tisíc rýb a minimálne dvetisíc rakov riečnych. Viac než 50% rybej osádky tvorili jalce maloúste, zvyšné percentá boli rozdelené medzi jalce hlavaté, hrúzy škvrnité, čereble pestré a plosky pásavé, čo boli rybky o ktorých existencii som vôbec nevedel, a najmä som ich nepoznal. Potešila ma prítomnosť slížov severných, ktoré obľubujú prúdiace úseky podhorských potokov. Najviac ma však prekvapila prítomnosť úhorov európskych, na ktoré som narazil dva dni po sebe, na okraji jednej z hlbočín (neskôr sa ich podarilo rybárom odchytiť). Prekvapením bola tiež neprítomnosť plotice obyčajnej, čo prekvapilo aj starých rybárov pri odchyte a transfére rýb z hlbočín pôvodného koryta potoka do nového koryta. Pokiaľ viem, tak sa podarilo odchytiť iba dve plotice obyčajné, z toho jednu som videl na vlastné oči v sobotu, keď robili výlov miestny rybári. Plotice boli pravdepodobne nahradené v ichtiocenóze ploskou pásavou, ktorá má podobné potravné a stanovištné preferencie ako plotica.
Pri presune rýb, rakov a lastúrnikov, by sme sa mali riadiť určitými pravidlami, tak aby sme zamedzili zbytočnému úhynu pri následnom transfére na novú náhradnú lokalitu, ktorá by vždy mala čo najviac zodpovedať ekologickými (rýchlosť prúdenia vody, dnový substrát, kvalita vody, vegetácia) podmienkami pôvodnej lokalite presúvaných živočíchov. V prípade presúvania rýb zo stojacej vody v ktorej boli tieto už niekoľko dní či týždňov, by sme mali odchytené ryby ponechať aspoň na pol hodinu v nádobe/vedre s vodou, ktorú sme nabrali z potoka a teda zo zdroja tečúcej vody a až následne ich vypustíme do potoka. Takto sa predchádza tomu, aby ryby nedostali kyslíkový šok a neuhynuli. Najväčšie nároky na obsah rozpusteného kyslíka vo vode majú pstruhy a raky, ktoré vydržia v stojatej/stagnujúcej vode iba niekoľko dní. V tomto konkrétnom prípade z rybej osádky znášali najhoršie nedostatok kyslíka vo vode hrúzy škvrnité z ktorých pri presune niekoľko jedincov uhynulo, tak isto aj v hlbočinách na odrezanom úseku potoka z ktorého sa transfér robil. Naproti tomu jalce sú na množstvo kyslíka vo vode nenáročné a vydržia relatívne dlho aj v stojatej vode.
Keď som si prvý raz pomaly prešiel odrezaný úsek toku ( po tom ako opadla voda), tak som ostal naozaj prekvapený množstvom rýb, ktoré plávali v mlákach a na kraji hlbočín. A však dalo sa to čakať, keďže tá časť Detvianskeho potoka nebola ešte vodohospodársky zregulovaná, na rozdiel od zvyšku toku. To znamená, že na nej ostali zachované meandre, ktoré spomaľujú odtok vody, hlbočiny ktoré slúžia ako útočiská v čase sucha, a podmyté brehy, ktoré slúžia ako úkryt, aj ako priestor na ochladenie(najmä v lete) zvierat, ktoré žijú vo vode. Najdôležitejšie však bolo, že na tomto úseku potoka bola zachovaná heterogenita / rôznorodosť dna toku, pretože tá je kľúčová najmä pre rozmnožovanie, zimovanie, samotný život rýb, lastúrnikov a mnohých iných živočíchov. Síce je to len môj veľmi hrubí odhad ale predpokladám, že na 300 metrov dlhom úseku potoka žilo okolo 40 000 rýb, do 2000 rakov a okolo 1800 korýtok riečnych. Z tohto počtu sa podarilo zachrániť a preniesť cca 25 000 rýb, cez 100 rakov riečnych a 1335 korýtok. Postarali sa o to rybári zo SRZ aj z miestnej organizácie v Detve a pracovníci Štátnej ochrany prírody, a ja. Aby som nezabudol, vďaka patrí aj človeku vykonávajúcemu stavebný dozor a pracovníkom zhotoviteľa stavby, ktorí sa tiež snažili o to, aby sa zachránilo čo najviac živočíchov ale aj časť z už odpísaného nezregulovaného- prirodzeného vodného toku s brehovými porastami, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, no to je na samostatný článok.
Korýtko riečne je kriticky ohrozený druh sladkovodného lastúrnika, jeho spoločenská hodnota je 140 Euro. V niektorých krajinách EU sa na jeho prinavrátenie do voľnej prírody vynakladajú značné prostriedky. Tiež sa na jeho ochranu môžu vyhlasovať Naturovské chránené územia.
Rak riečny je ohrozený druh sladkovodného kôrovca, jeho spoločenská hodnota je 60 Euro.
