Netrvalo ani 15 rokov a už sa svojbytný a hrdý národ tejto hornatej krajiny mohol pyšniť členstvom v dvoch veľkých molochoch, jednom politickom a druhom vojenskom. Aj napriek tomu vodcovia tohto malého hrdého a samostatného národa neboli spokojní s tým čo dosiahli svojou snahou a tak vznikla myšlienka: Bolo by dobré prijať Euro pretože naša koruna je nudná. A tak za nejaké 4 roky nahradilo národnú menu euro. V tom istom čase sme zrušili hranice medzi nami a našimi susedmi.
Po krátkom čase prišli inštitúcie nadnárodného molochu, v ktorom bol tento štátik zapojený s tým, že by sme mali zachraňovať ekonomicky slabšie krajiny, ktoré sa dostali do finančných problémov. Samozrejme, že slabším treba pomáhať hoci nám pred tým hovorili, že sú od nás silnejší, no toto malé klamstvo im predsa odpustíme a pomôžeme im. A tak sa stalo, že sme prisľúbili ústami naších ministrov, že pomôžeme našimi miliardami tak štátom ako aj súkromným bankám, veď pomáhať sa predsa musí aj keby nebolo doma čo do úst vziať. Nuž ale stalo sa niečo nečakané. Jedna z vládnych strán začala ústami svojho predsedu spochybňovať potrebu pomoci a najmä politické memorandum, ktoré mal podpísať suverénny štát s molochom, v ktorého štruktúrach pôsobil. Išlo o tzv. Zmluvu o trvalom eurovale, v ktorej sa doslovne hovorilo, že musíme v prípade keď nás vyzvú okamžite a neodvolateľne platiť, platiť, platiť. Pričom sa priamo v tej zmluve nepriamo píše, že platby sa môžu kedykoľvek navyšovať donekonečna.
Je až k neuvereniu, že sa v tejto Bohom požehnanej krajine proti takejto pre nás skvelej" zmluve postavilo niekoľko truľov" z vládnej strany. Hoci ich kolegovia z vlády lámali na kolene, napriek tomu sa nikomu nepodarilo presvedčiť ich aby zahlasovali za euroval. Následne padla vláda, no nebojte sa príbeh má dobrý koniec. Nakoľko novú vládu zostavil princ Róbert a ten hneď po zložení sľubu, že bude brániť a obhajovať záujmy krajiny ktorá si ho zvolila do čela, odsúhlasil na jednej z prvých schôdzí nového parlamentu euroval, hlasovala zaň drvivá väčšina poslancov.
