Na Slovensku bolo korýtko riečne pred 50 rokmi bežným druhom našich potokov a riek, niektorí gazdovia ich občas používali na prikrmovanie domácej hydiny a ošípaných, to bola doba keď na jednom potoku žili státisíce korýtok. Tie časy sú už dávno preč, korýtkam uštedrili niekoľko silných rán kolektivizácia a spriemyselnenie poľnohospodárstva, výstavba priemyslu, no najmä vodohospodárska výstavba reguláciou a betónovaním korýt vodných tokov, pričom pri tejto činnosti sa pozabíjalo nepredstaviteľné množstvo vodných živočíchov, najsmutnejšie však na celej veci je, že aj dnes vodohospodári uplatňujú tie isté metódy a postupy ako pred 50 rokmi.
Vďaka spomenutým zásahom do vodných ekosystémov sa populácia korýtok na slovenských tokoch scvrkla z miliárd jedincov a tisícov populácií na pár izolovaných mikropopulácií(od niekoľko sto jedincov do niekoľko tisíc), ktoré ani nie sú poriadne zmapované a monitorované, čo znamená že nikto nemá najmenšiu predstavu o skutočnom stave toho čo zostalo z populácií kedysi bežného sladkovodného lastúrnika u nás.
Prvé korýtko ktoré som našiel, bol som veľmi rád :)
Môj malý prieskum.
Počas leta som stihol prejsť veľkú časť rieky Slatina, všetky väčšie potoky v okrese Detva, niekoľko potokov v okresoch Zvolen a Lučenec, pričom som sa sústredil na hľadanie korýtka riečneho. Výsledok je zarážajúci, aj keď ma neprekvapuje. Korýtka riečne som našiel na už spomenutej Detvianke, a na Dúbravskom potoku, pričom v druhom prípade sa jednalo o dva uhynuté jedince, a hoci som sa veľmi snažil nájsť aj živé jedince, nepodarilo sa mi to.. Na rieke Slatina, na ktorej pred niekoľkými desiatkami rokov žila veľká populácia korýtok riečnych som našiel jedno uhynuté korýtko, no aj to bolo s najväčšou pravdepodobnosťou zanesené prúdom z potoka Detvianka. Z tohto môjho mini monitoringu korýtok riečnych vo vodných tokoch nášho regiónu jednoznačne vyplýva potreba chrániť ten zbytok prežívajúcich korýtok v potoku Detvianka, a v ďalších potokoch a riekach na ktorých tieto živočíchy so zaujímavým spôsobom rozmnožovania a životným cyklom žijú.
Zaujímalo ma koľko korýtok asi tak žije na Detvianskom potoku, tak som si ho celý prešiel, tým nemyslím že som si obul čižmy a brodil sa vo vode. Keďže bolo málo vody stačilo mi chodiť po brehu. Narátal som 162 živých korýtok + 14 lastúr z uhynutých jedincov. Hoci som určite nevidel všetky korýtka riečne na potoku, aj tak si dovolím povedať že viacej ako niekoľko sto jedincov ich určite nebude, no aj tak sa jedná o životaschopnú populáciu.
Ako si môžete všimnúť, vrcholové časti lastúr sú poškodené, akoby naleptané kyselinou, čo je vlastne aj pravda, pretože pH vody v ktorej žijú korýtka je znižované vypúšťaním znečistenej vody z bodových zdrojov znečistenia v celom povodí. Hoci lastúra neustále rastie a priberá nové vrstvičky perleťe a konchiolinu, ešte rýchlejšie sa rozpúšťa a mnoho korýtok riečnych po vzniknutí otvoru v lastúre uhynie. Lastúry korýtok riečnych sú tvorené z troch vrstiev/ troch rozličných materiálov. Vonkajšia povrchová vrstva je tvorená konchiolínom, prostredná vrstva je tvorená uhličitanom vápenatým CaCO3, a vnútornú vrstvu tvorí perleť tvorená aragonitom a konchiolinom.
Teraz k tomu, čo je na korýtkach riečnych zaujímavé. Je to ich spôsob rozmnožovania a tiež vývoj, alebo ak chcete cesta životom každého jedinca od oplodnenia vajíčka až po dospelého jedinca. Každé korýtko musí prekonať počas života niekoľko vývojových fáz, aby sa stalo plnohodnotným" korýtkom.
Takže ako to vlastne tie korýtka robia? Hoci máme s korýtkami spoločné to, že sme oddeleného pohlavia, predsa len pohlavný styk ľudí a korýtok je diametrálne odlišný. Teraz sa budem snažiť podrobne opísať ten korýtčí, hoci si dovolím poznamenať, že som ich pri tom nesledoval. Korýtka riečne sú veľmi spoločenské živočíchy, radi sa združujú do skupín, pričom v každej skupine sú samozrejme samčeky a samičky. Keď príde ten správny čas, a ten čas na rozdiel od škľabiek u korýtok môže nastať aj niekoľko krát do roka v období od jari do jesene, tak sa proste všetky dospelé samčeky a samičky vyberú na najbližšiu plytčinu, alebo lepšie povedané na miesto s pomaly prúdiacou vodou a tam samček vylúči spermie spolu s vodou z žiabier cez vylučovací otvor nazývaný aj sifón. Pritom ako samček vypudzuje cez sifón vodu so spermiami občas dochádza k tomu, že tento prúd tekutiny vystrekne nad hladinu vody a vyzerá to ako prúd vody vystrekujúcej z fontány, no napadá ma aj iné prirovnanie. Také isté správanie sa dá pozorovať pri samičkách, keď vylučujú zo svojich žiabier glochídiá. Keď sú už samčekove spermie vo vode, samičky ich cez branchiálny otvor vtiahnu do žiabier, kde už majú pripravené vajíčka vylúčené z pohlavnej žľazy, nachádzajúcej sa v nohe. Takýmto spôsobom dôjde k oplodneniu vajíčok, ktoré najbližšie dva až štyri týždne strávia v medzižiabrovom priestore samičiek korýtok, pričom v tomto období sa z oplodneného vajíčka začína vyvíjať akýsi druh larvy, nazývanej glochídium. Glochídiá sa zo žiabrových lupienkov samičky postupne uvolňujú a tá ich spolu s vodou vylučuje do vonkajšieho prostredia, kde si musia v čo najkratšej dobe nájsť rybieho hostiteľa, sú to totiž paraziti. Ja som to síce povedal coby dup, ale v praktickom živote korýtok je práve táto chvíľa pre mnohé z lariev osudná.
Glochídiá škľabiek Anodonta sú veľmi podobné glochídiám korýtok, niektorí autori uvádzajú, že g. korýtok nemajú bissové vlákno, ja si dnes myslím že ho majú, takže to tak aj podám, no nemusí to tak byť.
Čo sa teda deje vo vodnom stĺpci s malými glochídiami? No, budete sa čudovať ale nedeje sa vôbec nič, nakoľko nemajú žiadny orgán ktorý by im umožňoval pohyb. Jediné čo môžu urobiť aby sa pohybovali, je pravidelné otváranie a zatváranie lastúr, to im umožní aspoň vznášať sa vo vodnom stĺpci tesne nad dnom, kde čakajú na vhodnú príležitosť v podobe ryby. Pokiaľ sa dostanú do dostatočnej blízkosti potencionálneho rybieho hostiteľa tak sa snažia aby ich tento vdýchol, a teda aby sa mu dostali do blízkosti žiabier. Následne sa bissovým vláknom zachytia na tkanivo žiabier do ktorého sa zahryznú oboma mištičkami(polovičky lastúry) na okrajoch ktorých majú vyrastené ostré zúbky(dobre vidno na obrázku 3). Zúbky majú dve funkcie, majú zabezpečiť čo najpevnejšie uchytenie glochídia v tkanive žiabier, zároveň majú toto tkanivo čo najviac narušiť aby sa vytvorila čím väčšia cista, do ktorej by larva takpovediac vrástla, stala sa súčasťou tkaniva a mohla z neho čerpať výživu v podobe telesných tekutín hostiteľskej ryby. Viem, že to čo som opísal môže vyznieva dosť brutálne, ale treba si uvedomiť, že glochídium má niekoľko desatín milimetra a nie je pre rybu nebezpečné, skôr je tomu naopak, glochídium môže byť usmrtené bielymi krvinkami ryby, čo sa aj často deje.
O dva týždne som na mieste nálezu tejto žiarivky našiel dva uhynuté korýtka riečne. Spoločenská hodnota jedného korýtka je 99,58 Eura (podľa vyhlášky Ministerstva ŽP č. 24/2003)
Pokiaľ sa ale larve podarí aklimatizovať a obranný mechanizmus ryby ju nezabije, tak najbližšie 1-2 mesiace larva strávi prijímaním potravy a postupnou premenou z larválneho štádia na juvenilné korýtko riečne, následne sa zo žiabier oddelí a padá na dno potoka či rieky kde sa zahrabe do bahnito-piesčitého substrátu dna, a v tomto prostredí prežíva približne dva roky. Často sa stáva že mladé jedince korýtok nepristanú na vhodnom substráte, v takomto prípade uhynú, prípadne sa stávajú ľahkou korisťou rýb a iných živočíchov. Tu by som ešte rád dodal, že samička vypúšťa na jeden raz približne 70 tisíc glochídií, no z týchto sa dospelosti dožije len niekoľko jedincov(1-10).
Ekológia korýtok riečnych
Korýtka obývajú čisté chladné a prúdiace vody podhorských riek a potokov, taktiež ich ale môžeme nájsť na nížinách, v ramenách väčších riek. Čo sa týka dnového substrátu, sú viazané na hlinito piesčité náplavy do ktorých sa doslovne zahrabú, a vyčnieva z nich iba prijímací a vylučovací otvor. Korýtka sa živia filtrovaním potravy z vody, za deň dokáže dospelý jedinec prefiltrovať a zbaviť nečistôt až 50 litrov vody. Táto ich vlastnosť spolu s ich veľkou citlivosťou na kvalitu vody natoľko zaujala ľudí, že korýtka sa stali spolu z príbuznými druhmi lastúrnikov vítanými pomocníkmi v zariadeniach spracúvajúcích a zásobujúcich ľudí pitnou vodou. No aj v prirodzenom prostredí môžeme korýtka chápať ako tzv. bioindikačný druh ktorý nám už len tým že ho nájdeme dokáže veľa napovedať o kvalite biotopu tj. životného prostredia na danom mieste. Tak napríklad vieme z jeho prítomnosti odhadnúť aj také veci, aké horniny a pôdne typy sa nachádzajú v povodí, aké druhy rýb sú v potoku, priemernú teplotu vody a jej kvalitatívne vlastnosti, kvalitatívne vlastnosti- čistotu plavenín a splavenín(dnového substrátu), ale aj iné veci ktoré ma teraz nenapadnú..
Na obrázku máte možnosť vidieť prijímací (dole) a vylučovací otvor(hore) korýtka riečneho, pričom ak si všimnete na spodnom otvore vidieť krátke chĺpky(brvy) ktoré slúžia na zachytávanie hrubších nečistôt ešte pred tým než by sa dostali do prijímacieho otvoru, následne do žiabier.
Zákonná úprava ochrany korýtka riečneho (Unio crassus) na Slovensku a v Európskej únii.
Korýtko riečne patrí dnes medzi druhy zaradené do príloh európskej Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Ide o druhy ktoré si vyžadujú prísnu ochranu, a na ochranu ktorých sa vyhlasujú osobitné chránené územia. Z tohto pohľadu patrí korýtko riečne k celoeurópsky najohrozenejším druhom mäkkýšov, pričom podľa červeného zoznamu IUCN patrí v rámci Európy ale aj Slovenska do kategórie VU. To znamená že sa jedná o druh ktorý čelí veľkému nebezpečenstvu vyhynutia. Európska Smernica Rady 92/43/EHS (Smernica o biotopoch), je samozrejme záväzná aj pre SR.
Korýtko riečne je iba jeden čriepok z veľkéj mozajky čriepkov, ktoré nám ľudom ostali z nami rozbitej vázy menom príroda. Je len na nás či sa ich pokúsime pozbierať a zlepiť, alebo budeme pohodlní a zametieme ich pod koberec. Každý z nás sa musí rozhodnúť či chce žiť vo svete bez korýtka, a či naopak. Pričom zďaleka to nie je o korýtku, no niekde treba začať, pretože každý deň prichádzame o jeden rastlinný či živočíšny druh, a tým prichádzame aj o kúsok z nás.
Nakoľko tento článok je len prvým zo série článkov o korýtkach riečnych ktoré napíšem, tak problematiku praktickej ochrany/neochrany tohto druhu na našom území, a moje skúsenosti s ľuďmi ktorých prácou je starostlivosť o životné prostredie a ochrana chránených druhov rastlín a živočíchov vylíčim až v nasledujúcich častiach tejto série článkov.
