Turistika, 16.3.2013
S tým, že pohybovať sa treba bude súhlasiť asi každý. Otázne je aký spôsob pohybu a na akom mieste si zvolíme. Ja som sa mal včera možnosť rozhodnúť, či pôjdem na takú kratšiu turistiku z predmetu Turistika a pobyt v prírode. Priznám sa, kebyže nemám deficit pohybu a zmľandravené telo, ani by ma nehlo ísť von v takom počasí(stále bol vietor), a s učiteľom ktorý priťahuje zlé počasie ako hromozvod blesky :) Tí čo náhodou nevedia, myslím Ing. Modranského :) Napriek tomu som sa celkom tešil na tú prechádzku čo ma čakala. To mi vydržalo do chvíle než som ráno vyšiel z interiéru do exteriéru vonkajšieho prostredia, ktoré nechápem prečo stále nevedia poriadne vykúriť.. Globálne otepľovanie včera zafungovalo iba v podobe vetra. Napriek tomu som sa nezľakol a odšlapal si dva kilometre na autobus do Zvolena. Samozrejme, ako vždy, vo Zvolene na stanici som bol o pol hodiny skôr než všetci ostatní aj s menšou pochybnosťou či sa turistika náhodou nezrušila.. Na šťastie za chvíľu som zbadal kolegu Vašša, takže mi trocha odľahlo, aj preto, že Slnko sa pomaličky šplhalo na oblohu, a ukazoval sa pekný deň. Za niekoľko minút sa zišlo na zastávke dvadsať ľudí, vrátane kolegu psa, a hlavne vedúceho výletu Ing. Modranského. Dostavila sa dokonca aj kolegyňa Udvardiová, určite jeden z najzaneprázdnenejších ľudí/bytostí v našej galaxii :) Bolo by asi dobré povedať kam sme mali namierené na turistiku. Takže, trasa bola naplánovaná takto: Kráľová-konečná - Lomné- Biele Bradlo- križovatka nad Gavurkami- Gavurky- ponad Dobrú Nivu - Dobrá Niva - Podzámčok - hrad Dobrá Niva. Najvyšší bod trasy bol Lomné (908 m n. m.) . Pre mňa úplne neznáma krajina, a miesta na mape, preto som sa tešil na to čo uvidím.
Autobus MHD ktorý išiel na čas, nás odviezol na najvrchnejší koniec Kráľovej, kde pravdepodobne ani psy nedávajú dobrú noc, teda aspon som nezaregistroval, že by na nás kričali, dobrý deň :) Keď sme vyšli z autobusu, hneď nás začal ofukovať studený vietor, takže sme pochopili, že to nebude až taká sranda ako sme predpokladali ( aspon niektorí ), naviac nad nami sa vypínal mohutný kopec Lomné, ktorý sme mali zdolať priamym výstupom. Tak sme vykročili.... Hneď v prvých stovkách metrov sa vyskytla prekážka v podobe namrznutého roztopeného snehu z predošlého dňa po ktorom sa len veľmi ťažko prechádzalo. Na šťastie bol len na krátkom úseku terénu(na lúkach), pod prvými stromami lesa sa strácal, no prichádzalo strmé stúpanie ktoré bolo treba prekonať.. Fuu , som občas odfukoval ako divá sviňa :) A nebol som sám :) Niektorí boli úplne nadšený z výstupu, ako možno nakoniec vidieť na fotke č. 3 ( na fotke kolegyňa Tuhárska). Musím povedať, že ja neznášam príliš snaživých ľudí, ale čo včera stváral kolega pes ma skutočne vytáčalo, vypadalo to totiž tak, že bud jedol na raňajky raketové palivo s enerdžajzerkami, alebo je proste super pes.. V každom prípade sa nám podarilo prejsť cez hrebeň Lomného, čo znamenalo, že sme už šli z kopca, no na druhej strane do nás dul vietor ešte silnejšie, keďže sme prešli na náveternú stranu hory. Postupne sme zostúpili po západnom svahu do okrajovej dolinky ktorou sme zišli už po ceste k osade Podholienec. tam sme zabočili trocha južnejšie, prešli sme poľnou cestou popod kopec Tri vrchy, a smerovali sme k chránenému areálu Gavurky. Mimochodom, už sme boli v geomorfologickom celku Pliešovská kotlina.. Po asi desiatich minútach chôdze sme zišli z cesty na lúku porastenú menšími či väčšími skupinami krov, väčšinou trnkami a prútnatcami metlovitými, občas sa vyskytli brezy a samostatne stojace veľké duby. Pod jedným takýmto dubom sme sa zložili, aby sme si oddýchli. Ja som využil chvíľu času na fotenie. Urobil som pár fotiek majestátnych dubov, ktoré vlastne charakterizujú CHA Gavurky . Skôr ako som si stihol uvedomiť sme sa pohli ďalej, smer sever priamo k zrúcanine hradu Dobrá Niva. Ak predpokladáte že hrad Dobrá Niva sa nachádza v obci Dobrá Niva tak sa mýlite, nachádza sa približne 2km od obce smerom na Zvolen. Ja som si myslel, že to najťažšie už máme za sebou, kedže bola pred nami už len akási zvlnená rovina, rsp. malé zaoblené kopčeky na ktorých boli polia a lúky, a medzi nimi potôčiky a jaročky porastené nelesnou drevinovou vegetáciou( cháp najmä trninu a agačinu). No, mýlil som sa, hoci terén vyzeral mierumilovne v skutočnosti to bolo miesto plné nástrah, všade samá voda, blato, nepreniknutelná trnina, proste hrôza :) Ideálne miesto na manévre vojakov a nie turistikovanie úbohých študentov :) No horko ťažko, niektorí so zraneniami, vrátane mňa sme to prežili. To však z ďaleka nebol koniec.. Ked sme sa zastavili, tak sme boli asi kilometer od dediny Dobrá Niva, stáli sme na lúke zamokrenej do takej mieri, že na pôde bola niekoľkocentimetrová vrstva vody, Ing. Modranský dal rozchod s tým, že kto chce môže ísť ešte pozrieť na hrad ktorý bol od nás vzdialený asi 1,5 km, no nenašiel sa žiadny dobrovolník, ktorý by sa odhodlal na pokračovanie dobrodružnej cesty zamokrenou divočinou Pliešovskej kotliny, namiesto toho sa všetci rozbehli na autobus do Zvolena :) Tu by to mohlo skončiť, ale neskončí.. 4 ľudia sa predsa len odhodlali dosiahnuť hrad Dobrá Niva, a tým dotiahnuť plán trasy do zdarného konca. No dobre, tak to boli traja ľudia a pes J)))))))
Kolegovia Vašš a Herchlová, ktorá sa rozcvičuje?.. A Ing. Modranský
Kolegyňa Tuhárska sa snažila ale bolo vidieť, že kondičku stratila už pred rokmi, no nakoniec to zvládla
Duby na Gavurkách sú čarovné
Kolegyne Udvardiová, Herchlová a Pes
