Vstupom Slovenska do EU v roku 2004 sa Slovenská republika zaviazala (v prístupovej zmluve) znižovať svoju závislosť na neobnoviteľných zdrojoch energie(ropa, zemný plyn, jadro). Z nášho záväzku jednoznačne vyplynula potreba náhradných – environmentálne vhodných a udržatelných zdrojov energie. Na základe rôznych štúdií a údajov od odborných organizácií(SHMU, VÚVH) sa rozhodla Vláda SR klásť väčší dôraz na využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenska a Slnečnej energie.
V programovom vyhlásení Vlády SR z roku 2006 sa vláda zaviazala, že vyvinie maximálne úsilie pri zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov na výrobu elektrickej energie. Uznesením vlády č. 732/2008 bola schválená Stratégia energetickej bezpečnosti SR, ktorá ukladala ministrovi Životného prostredia vypracovať a predložiť na rokovanie vlády, návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov nachádzajúcich sa na území SR. Strategickým cieľom uloženej úlohy bolo zabezpečenie zvýšenia využívania vodných tokov pre výrobu elektrickej energie.
Uznesenie vlády č. 732/2008 reagovalo na aktivitu Európskej únie, ktorá v januári 2008 prijala klimaticko-energetický balíček na základe ktorého bola v nasledujúcom roku(2009) prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Zo smernice vyplýva pre Slovensko záväzok dosiahnuť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie vo výške 14% do roku 2020 (V roku 2006 to bolo 6,7%). Podporným opatrením vyplývajúcim zo smernice je povinný prístup elektriny z obnoviteľných zdrojov do siete.
V roku 2011 uvedomujúc si závažnosť situácie (nedodržanie záväzkov voči EU) prijala Vláda SR uznesenie č. 178 k programu ,, Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenska do roku 2030“ V predmetnom dokumente Ministerstvo Životného prostredia navrhovalo výstavbu 368 malých vodných elektrární (S výkonom do 10 MW). Pričom v tomto dokumente bolo definovaných 77 strategicky významných lokalít, v ktorých bolo nariadené preferovať realizáciu MVE, pred ochranou prírody a záujmom samospráv dotknutých obcí a samotných občanov Slovenska. Tento postup sa odôvodňoval plnením záväzkov Slovenska voči EU v oblasti výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. V koncepcii 2030 sa doslovne uvádza toto: „ V strategicky významných lokalitách uvedených v prílohe č. 3, preferovať realizáciu MVE. Ich celospoločenský a globálny environmentálny prínos má prioritu nad kritériami s úzkym lokálnym dosahom.“
„ Jednostranné uplatňovanie prísnych limitov na ochranu prírody a krajiny pôsobí likvidačne na rozvoj hydroenergetického využívania vodných tokov SR prostredníctvom MVE.“
Trvalo dva roky kým niekoľko ľudí ktorí si uvedomovali a sledovali procesy a deje ktoré sa okolo prijatia Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR odohrávali, vedeli zareagovať prostredníctvom Sťažnosti odoslanej Európskej komisii. Stalo sa tak 8. Marca 2013. Za ten čas sa začala realizovať výstavba mnohých navrhovaných vodných elektrární. Zaujímavosťou je, že všetko prebiehalo a prebieha bez výberových konaní, vybrané profily pre výstavbu MVE a celý proces povolovania a posudzovania je veľmi netransparentný až zaváňajúci korupciou. V tomto prípade ale už nejde iba o korupčné správanie a biznis storočia, ktorý si sprivatizovala bez súťaže skupina vybraných zločincov a zlodejov, dnes už ide o, omnoho dôležitejšiu vec. Ide o to, či chceme mať ešte prirodzené vodné toky/ prírodu alebo nám stačia zregulované zabetónované umelé kanály s eutrofizovanou vodou a dnom plným usadenín a blata, ako je to často vidieť a cítiť na umelých vodných nádržiach.
