Prirodzený ekosystém ktorý nám zabezpečí čistý vzduch, vodu a pôdu. Koľko takých ešte máme?..
Aj vďaka množstvu podobných zážitkov(aké som spomenul vyššie) už dlhší čas uvažujem o tom, že by som mal napísať Článok o Slatinke. Je totiž nevyhnutné aby sa čo najviac ľudí zaujímalo o to, čo sa v tejto dedine pri Zvolene stalo. Ako sa tu ľuďom zničili existencie, ako tu už 60 rokov štátny podnik plytvá peniazmi daňových poplatníkov. Ako sa tu chystá zničiť jeden z najkrajších podhorských krajinných útvarov na Slovensku. Preto dnes 27.2.2014 článok o VD Slatinka ktoré sa už 60 rokov stavia" napíšem. Hoci to nie je zďaleka ľahká úloha. Chcem a dúfam, že sa mi podarí vyjadriť podstatu a zaujať čitateľa natoľko, že sa pôjde do prekrásneho údolia rieky Slatina pozrieť a tam pochopí prečo si to miesto zaslúžilo pozornosť množstva ľudí, ktorí za jeho zachovanie už desiatky rokov bojujú, a píšu o ňom kde sa len dá..
Stojím na moste a počúvam ako tečie voda
Dumám či mám vodičke ruku podať
Stojím na moste a pozerám sa na široké koryto Slatiny
Dumám o osude tejto krásnej krajiny
Stojím na moste uprostred malej dediny
Ako to tu asi vypadalo v čase kráľov a kráľovskej družiny
Stojím tam a vychutnávam si ticho doliny
Bude tu ešte zajtra dolina, kopce a pokoj pod nimi?
Začiatok
Začať by som mal od začiatku ale kde je vlastne ten začiatok.. Možno roku pána 1554 keď na Slatinku zaútočili Turci, no po prvotnom šoku sa miestny spolu s pomocou drábov zo Zvolena spamätali a Turkov hnali svinským krokom kadeľahšie/odkiaľ prišli. Tí sa najbližších trinásť rokov obyvateľov Slatinky stránili, no nakoniec sa odhodlali zaútočiť a dedinku vypálili, no ani to obyvateľov Slatinky nezlomilo a dedina povstala z popola. Presne o 400 rokov neskôr po prvom útoku Turkov na Slatinku sa zjavil odnikiaľ iný o mnoho nebezpečnejší nepriateľ. V čase keď obyvatelia malebnej dediny v údolí rieky Slatiny zhrabávali seno do petrencov na lúkach nad svojou dedinkou sa už v Bratislave usilovne pracovalo na tvorbe projektu priehrady Slatinka. Niekoľko mladých a šikovných inžinierov práve vzniknutého štátneho podniku s ceruzkami v rukách usilovne počítalo objem priehrady, prietoky malej vodnej elektrárne ktorá mala byť súčasťou priehrady, kreslili teleso hrádze a mnohé iné. Od tej chvíle až do dnešného dňa sa previazali osudy zamestnancov Vodohospodárskej výstavby š.p. ktorá vznikla v roku 1953 a obyvateľov dedinky Slatinka ktorá vlastne tým istým dátumom akoby prestala existovať. Je smutné keď sebarealizácia malej skupiny ľudí zničí prostredie na život a samotnú existenciu stovkám až tisícom občanov, a vlastne pre nič.
História vodohospodárskych plánov v povodiach Hrona a Slatiny
VD Slatinka je dôležitá národohospodárska stavba bez ktorej nie je možný ďalší rozvoj okolitých regiónov. To je heslo s ktorým sa stretávajú nie len obyvatelia Slatinky už 50 rokov bez ohľadu na režim a politickú reprezentáciu.
Vodné dielo Slatinka bolo zadefinované v roku 1954 v Prvom štátnom vodohospodárskom pláne. Tento plán počítal s vybudovaním troch vodárenských nádrží v povodí riek Hron a Slatina. Týmito nádržami mali byť: Slatinka, Môťová a Veľké Kozmáľovce. Slatinka mala slúžiť ako takzvaná akumulačná nádrž tz., že mala obsiahnuť čo najväčší objem vodnej masy aby mohla v nepriaznivých obdobiach (najme v lete) nadlepšovať prietok na riekach Slatina a Hron. Môťová mala slúžiť ako tzv. vyrovnávacia nádrž čo znamená, že jej funkciou bolo vyrovnávať a nadlepšovať prietoky na rieke Slatina a Hron. Tu si treba uvedomiť, že vodná nádrž Slatinka a vodná nádrž Môťová by boli postavené tesne za sebou, a to až tak tesne, že Slatinka by mala teleso hrádze priamo za priehradou Môťová. Nejestvoval by medzi nimi žiadny voľný priestor. Keby sa obe priehrady zrealizovali bola by zatopená viac než 11 kilometrov dlhá časť údolia rieky Slatina.
Vodné dielo Veľké Kozmáľovce malo slúžiť ako nárazová nádrž tz., že malo zachytávať najmä vody z vyšších prietokov rieky Hron a tak regulovať prietok na dolnom toku Hrona. Rovnako malo VD Veľké Kozmáľovce slúžiť ako rezervoár na zavlažovanie viac než 13 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. V 80 rokoch sa účel tohto diela upravil najmä z dôvodu výstavby Atómovej elektrárne Mochovce. Tak sa VD Veľké Kozmáľovce stalo hlavným zdrojom chladiarenskej vody pre Atómovú elektráreň Mochovce.
Už v roku 1954 sa začalo budovať Vodné dielo Môťová, ktoré bolo dokončené a uvedené do prevádzky v roku 1958. V roku 1984 sa začalo s výstavbou vodného diela Veľké Kozmáľovce, dokončené bolo v roku 1988. Obe diela boli postavené na akumuláciu vodných más ktoré sa mali využívať v priemysle a poľnohospodárstve, no počas desiatok rokov boli tieto nádrže zanesené veľkými objemami sedimentov(plavenín a splavenín) na odstránenie ktorých dnes nie sú peniaze. Pre lepšie pochopenie je tu údaj z Veľkých Kozmáľoviec. Nádrž vo Veľkých Kozmáľovciach bola projektovaná na akumuláciu 3 230 155 m3 vody a však v dôsledku postupného zanášania je dnes schopná pojať iba 1 979 333 m3 vody. Vodná nádrž Môťová je na tom ešte horšie nakoľko bola vybudovaná o 30 rokov skôr než VD Veľké Kozmáľovce.
Namiesto dediny priehrada
Vodné dielo Slatinka malo byť vybudované ako prvé z vyššie spomenutých nádrží, no jeho výstavba sa odkladala a to najmä pre nedostatok financií a kapacít ktoré by takáto veľká stavba na seba viazala. Napriek tomu sa v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia rozbehla príprava na výstavbu VD Slatinka vrátane výkupov pozemkov a vybavovania všetkých potrebných povolení na stavbu priehrady. V roku 1989 bola však príprava stavby kvôli nedostatku financií opäť pozastavená. Následne stratilo už vydané územné rozhodnutie platnosť. No vykúpená bola už značná časť pozemkov a nehnuteľností v obci Slatinka. Je paradoxné, že v čase demokratizačných procesov(rečí o slobode, rovnosti a bratstve) roku 1989 boli obyvatelia Slatinky prinútený hlúpym vydieraním predať svoje domovy štátnej vodohospodárskej výstavbe. Bolo im povedané, že ak nepredajú, tak ich majetok bude proste vyvlastnený v prospech štátu a oni nedostanú ani jednu korunu. A tak predali.. Dedina bola vysídlená a uzavretá. Čakalo sa, že sa bude každým rokom stavať priehrada, no nestalo sa tak, pretože sa do dnešného dňa nenašli peniaze.
Zmysel VD Slatinka
Rozmýšľam o tom čo sem vlastne napíšem. Aký zmysel má hovoriť o zmysluplnosti diela ktoré už malo 60 rokov stáť a poskytovať ľuďom určité benefity, no do dnešného dňa nestojí a ani nikomu nechýba. Napriek tomu sa tu veľmi úzka skupina ľudí snaží verejnosti nahovoriť, že sa jedná o stavbu veľmi významnú a potrebnú. Tak sa teda poďme pozrieť na argumenty a fakty ktoré treba jednoznačne popísať na to aby ste si mohli utvoriť názor.
Jediné pravdivé tvrdenie ktoré odznieva od zástancov vodného diela Slatinka už od začiatku je to, že VD Slatinka sa má vybudovať ako rezervoár vody na obdobia keď ju budeme potrebovať trebárs na nadlepšovanie prietokov na dolnom toku rieky Hron. S týmto tvrdením nemusíme polemizovať, no dá sa argumentovať pretože na to aby sme mohli naplniť priehradu potrebujeme dostatok vody. No tu niekde vzniká problém nakoľko povodie rieky Slatiny stratilo za posledných 50 rokov značnú časť vodnatosti. V posledných dvoch rokoch boli všetky menšie prítoky Slatiny v lete temer úplne vyschnuté. Po iné roky to nie je o mnoho lepšie a preto vyvstáva zásadná otázka: Čím naplníme priehradu Slatinka keď ju už budeme mať náhodou postavenú/čím budeme nadlepšovať prietoky na Hrone? Nakoľko ma minulý rok otázka prietokov na rieke Slatina zaujímala, tak som napísal Vodohospodárskej výstavbe s.p. aby mi poskytla údaje o prietokoch na rieke Slatina za posledných 50 rokov. Asi sa nikto nebude veľmi čudovať ich odpovedi: Neposkytneme, obráťte sa na SHMU, tí ich majú(samozrejme za úhradu). Myslím si, že keby boli údaje o prietokoch rieky Slatina zverejnené, každý súdny človek by si vedel zrátať, že by nebolo jednoducho možné navyšovať prietok rieky pod priehradou Slatinka tak ako to Vodohospodárska výstavba s.p. uvádza. Aby som bol konkrétny v materiály VV,s.p. sa píše o navýšení prietoku zo súčasných 6,4 m3/s na 12m3/s na zdrži pri Veľkých Kozmáľovciach čo je miesto na dolnom toku Hrona vzdialené cez 70 km od Slatinky. O tom koľko vody by sa po ceste z Hrona vyparilo či by sa stalo výživou rastlín ani slovo. Aby som to povedal jasne, požiadavka na dotáciu dolného toku Hrona z Vodného diela Slatinka je takmer určite nezrealizovateľná, je úplne závislá od dostatku zrážok ktoré sú z roka na rok nižšie. A zachraňovať ekosystémy Hrona na úkor zničenia a zatopenia 8 km údolia Slatiny tiež nie je najumnejšie vyhútané. Pre korektnosť musím dodať, že VV,š.p. mi predsa len nakoniec poskytla aspon čiastkový údaj o prietokoch na rieke Slatina a tak uvádzam tento údaj v podobe ako som ho dostal: „Výskumný ústav vodného hospodárstva spracoval v.r.2009 pre Vodné dielo Slatina hodnotenie minimálnych prietokov na Slatine a strednom Hrone. Základný rozbor bol vykonaný na úplných 40-ročných radoch priemerných denných prietokov z obdobia 1961 - 2000 vo všetkých pozorovacích profiloch na hlavnom toku a jeho najvýznamnejších prítokoch. Výsledky štúdie potvrdili, že v súčasnosti je pokles priemerného prietoku vo všetkých čiastkových povodiach Hrona ,v povodí Slatiny až 25%."
Dodávam, že povodie Slatiny zažíva najsuchšie roky od roku 2000 tz., že pokles priemerných prietokov bude vyšší ako uvádza informácia VV,š.p..
Druhým argumentom ktorý momentálne používa Vodohospodárska výstavba š.p. k zdôvodneniu výstavby VD Slatinka je protipovodňová ochrana Zvolena a okolitých obcí, dokonca aj tých nad budúcou priehradou. Je to zaujímavá myšlienka pre každého kto nepozná tvár miesta. No, ľudia ktorí žijú v blízkosti Zvolena vedia, že Vodná nádrž Môťová ktorá sa nachádza na rieke Slatine tesne za Zvolenom už dlhé roky plní protipovodňovú a regulačnú funkciu. Ľudia tiež vedia, že štát dlhodobo ignoruje prosby Zvolenskej Slatiny(to je obec ktorá má stáť nad priehradou) o pomoc pri protipovodňových opatreniach v dedine. Obyvatelia Zvolenskej Slatiny stále počúvajú reči o tom, že keď sa postaví priehrada bude všetko dobre. Takýmto spôsobom štát vydiera starostku/úradníkov Zvolenskej Slatiny aby dali kladné stanovisko k VD Slatinka.
Tretím argumentom ktorý má presvedčiť ľudí o správnosti rozhodnutia postaviť VD Slatinka je rekreačný prínos tohto diela pre verejnosť. Nuž, najskôr si treba prejsť na pešo údolie rieky Slatiny od Zvolenskej Slatiny do Zvolena, je to jedna z najkrajších prírodných lokalít aké poznám a preto by mala byť zachovaná v stave v ktorom je dnes.
Štvrtým argumentom je výroba elektriny v malej vodnej elektrárni ktorá by sa vybudovala zároveň s priehradou.
Piatym argumentom ktorý používala ešte nedávno VV,š.p. na presadenie Vodného diela Slatinka bol argument o potrebe ďalšej chladiarenskej vody pre Atómovú elektráreň Mochovce. No po niekoľkých jasných stanoviskách elektrárne , že žiadnu vodu nepotrebuje sa VV, š.p. spamätala a už tento dlhoročný argument konečne nepoužíva.
V celej komunikácii o VD Slatinka rezonuje fakt, že nikto vlastne nevie koľko má toto vodné dielo stáť. Nevie to ani samotná Vodohospodárska výstavba pokiaľ sa mám držať odpovede pani hovorkyne VV,š.p. Ing. Migaľovej na môj dotaz, na túto veľmi dôležitú otázku: „Vodohospodárska výstavba , štátny podnik je poverená prípravou stavby VD Slatinka a nie jej financovaním. Zabezpečiť prostriedky na výstavbu bude predmetom ďalších rokovaní."
Veľmi zaujímavo potom vyznieva fakt, že ekonomickú návratnosť VD Slatinka už vodohospodári majú na stole. Tu sú dva výňatky z emailovej komunikácie k tejto téme: „Štúdiu návratnosti - Ekonomické hodnotenie VD Slatina -spracovala odborná organizácia pre Vodohospodársku výstavbu, je k nahliadnutí na našom podniku."
„Návratnosť diela je vypočítaná ekonomickým vyhodnotením odbornou organizáciou a bude závisieť od spôsobu zabezpečenia finančných prostriedkov, percenta úročenia a pohybuje sa v rozmedzí 14-36 rokov."
Odporcovia Vodného diela Slatinka však tvrdia, že návratnosť investícií vložených do priehrady bude okolo 500-600 rokov. Tak či tak medializované bolo, že Vodné dielo Slatinka má stáť od 80 do 120 mil Eur. Toto číslo je však veľmi pozitívne (rozumej nízko) postavené a pravdepodobnosť, že by bolo aj dodržané je nulová. Zatiaľ boli všetky veľké vodné diela na Slovensku oproti pôvodnému finančnému rámcu preplatené o stovky percent.
Súčasnosť a Slatinka
V roku 2012 po vyhratých parlamentných voľbách zostavil SMER-SD vládu. Ministrom Životného prostredia sa stal Peter Žiga. Tesne po menovaní za ministra sa Peter Žiga rozhodol dosadiť do funkcie riaditeľa Vodohospodárskej výstavby š.p. Ladislava Lazara. Hneď po nástupe nového vedenia začali vodohospodári oprašovať všetky staré projekty veľkých vodohospodárskych nádrží, medzi nimi aj projekt Slatinka. Po pár mesiacoch bolo jasné, že nový riaditeľ vie presne čo chce. Začalo sa naplno pracovať na všetkých potrebných povoleniach a projektovej dokumentácii k VD Slatinka. Dňa 27.11.2012 podala Vodohospodárska výstavba š.p. Bratislava žiadosť o vydanie územného rozhodnutia na stavbu Vodné dielo Slatinka. Následne príslušný orgán vyzval všetky zúčastnené strany aby sa k zámeru VV,š.p. vyjadrili. Verejné prerokovanie k žiadosti o územné rozhodnutie prebehlo 24.1.2013, nakoľko ale VV,š.p. nemala všetky príslušné povolenia a súhlasy preto bola vyzvaná k doloženiu chýbajúcich dokladov. Toto sa Vodohospodárskej výstavbe š.p. v stanovenej lehote nepodarilo a preto bolo územné konanie zastavené. Vodohospodári sa ale odvolali na okresný úrad v Banskej Bystrici a ten vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Čo k tomu dodať..
V októbri 2013 som sa ako jeden z prvých(vraj) ľudí na Slovensku dozvedel, že Slovenská republika nebude môcť čerpať prostriedky z eurofondov na výstavbu veľkých vodných stavieb ako Tichý potok či Slatinka. O niekoľko týždňov som si na internete prečítal, že premiér Slovenskej republiky ponúkol pri rokovaní s Čínskym náprotivkom možnosť Čínskym bankám investovať do výstavby vodných diel na Slovensku. Aj dnes možno viac než v minulosti je otázka Slatinky aktuálna, je na stole nie len premiéra, ministrov, či vodohospodárov. Hoci si to neuvedomujeme je aj naším každodenným chlebíčkom pretože každý deň počúvame ako nieto peniaze, pracovné miesta, stráca sa biodiverzita, dochádza ku klimatickým zmenám majúcim za následok výkyvy počasia. Všetky tieto veci súvisia bezprostredne s nami, našimi životmi a našimi rozhodnutiami. Pokiaľ nebudeme aktívny a nebudeme vytvárať tlak na správne nakladanie s prírodnými zdrojmi a peniazmi v štátnom rozpočte Slovenskej republiky dopadneme ako ľudia na Haity. A to myslím nikto z nás nechce.
Záver
Žijeme v dobe peňazí.. Mnohí z nás si myslia, že peniaze zmôžu všetko a možno práve preto sa stávajú otrokmi peňazí. Ja si nemyslím, že peniaze sú všemocné a môžu diktovať spoločnosti kadiaľ má ísť. Sú o mnoho cennejšie veci bez ktorých sa skutočne nedá žiť je to pôda po ktorej kráčame, vzduch ktorý dýchame a voda ktorá nám dáva život. S vodou sa nemôže narábať ako zo surovinou/komoditou, vodu nemožno spútať do veľkých betónových alebo aj nebetónových nádrží. Voda má ostať čo najdlhšie v lese, na poli, v meste a krajine. V Európskej únii to na šťastie už pochopili a tak je tu myšlienka Zelenej infraštruktúry. My by sme ju mali nasledovať ak chceme prežiť.
27.2.2014
Peter Gáborík
Prírodné zdroje akejkoľvek krajiny sú výhradným vlastníctvom ľudí ktorí v tejto krajine žijú. Nikto nemôže zneužívať tieto zdroje k tomu aby sa na nich obohatil, prípadne ich nadmerne využíval na úkor ostatných ľudí a budúcnosti krajiny, a jej obyvateľov.
Zvuky prírody na lúke neďaleko Slatinky http://ulozto.sk/xAkHNenR/vn780196priroda-slatinka-wma
Väčšina fotiek v tomto článku pochádza zo stránky www.vebareal.sk, dve fotky sú od Ivety Hrabinovej
