Nedá mi nepodeliť sa s Vami milí priatelia o niekoľko mojich zážitkov zo sociálnym štátom, nakoľko sú skutočne zaujímavé a poučné, a ich výpovedná hodnota je obrovská.
V sobotu ráno som si išiel kúpiť do obchodu niečo jesť. Keď som už bol pred obchodom, tak ma oslovil jeden starký s barlou, že či by som mu nemal požičať 50 centov na lieky. Cítil som sa dosť zle keď som mu hovoril, že ani ja nemám peniaze nazvyš, no starký akosi nechápal a posielal ma k bankomatu, že si mám teda vybrať peniaze. Ešte raz som mu povedal, že nemám peniaze nazvyš ani účet a išiel som do obchodu, hoci ma už aj prešla chuť na jedlo. Keď som sa vracal z obchodu, tak som uja stretol zase oznámil mi, že už má tie peniaze a že mi praje dobrú chuť k raňajkám. Tak som mal teda dobrú chuť k raňajkám.
Vo štvrtok som sedel na zasadnutí akademickej obce jednej nemenovanej fakulty vysokej školy sídliacej vo Zvolene. Sedel som tam a počúval reči o tom ako nie sú peniaze a ako treba šetriť. Tomu som skutočne rozumel vzhľadom na moje skúsenosti získané pri vypracúvaní bakalárky keď som sa nedostal ani k potrebným prístrojom, ani k potrebným rozborom, pretože prístroje sú buď pokazené alebo mi ich proste nepožičajú, a rozbory sú spoplatnené. Najzaujímavejšia informácia ktorá odznela v diskusii bola, že nikto neovláda metodiku výpočtu prideľovania finančných prostriedkov z ministerstva školstva vysokej škole, a nikto nevie akým spôsobom prerozdeľuje škola peniaze našej fakulte.
Pred pár dňami som si vyzdvihol doporučený list z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Keď som si otvoril obálku a prečítal rozhodnutie skoro som odpadol. Písalo sa v ňom, že úrad práce mi na základe nového zákona č. 417/2013 Z.z., z vlastnej iniciatívy znižuje pomoc v hmotnej núdzi z 62,50 Eur na 61,60 Eura.
Asi mesiac dozadu som išiel po parku a na zemi ležala veľmi zlá karykatúra človeka,vlastne to vyzeralo skôr ako trol či škriatok, no bol to človek ktorý sa vôbec nehýbal. Preto som k nemu pristúpil a dotkol sa jeho zátylku či vôbec žije.. Bol teplý a cítil som tep. Nemal som mu ako pomôcť tak som išiel ďalej hoci mi to, že tam leží skutočne nebolo jedno.. Po hodine som sa tou istou cestou vracal a videl som ako mestský policajti opierali toho človeka o múrik, niečo mu hovorili ale keď videli, že ich ani nevníma odišli preč.
Nedávno som si čítal článok o výstavbe R2 Zvolen - Lovinobaňa, zaujala ma informácia o vysúťaženej cene pre 10 km dlhý úsek Pstruša - Kriváň, cena 230 miliónov Eur.
Žijeme v štáte, v ktorom na všetky zlé rozhodnutia štátnych orgánov doplácajú vždy najmä tie najbezbrannejšie vrstvy ľudí. Je pritom úplne jedno aká vláda je pri moci. Preto je nutná zmena ktorú ale nikto zo súčastných politikov na Slovensku určite nemá záujem urobiť. Musíme ju urobiť my občania. Každý z nás musí začať od seba. Každý nový deň máme šancu niečo zmeniť, či už seba, iných ľudí, udalosti, štát, svet naokolo.
