S tým, že dnes si muži vyberajú partnerky podľa vzhľadu, som sa už nejak zmierila. Áno, som z tých menej šťastných, ktorým nebol dopriaty “kukuč” štíhlej krásavice s veľkými prsiami, úzkymi bokmi, guľatým zadočkom a čo ja viem čím ešte. Priznávam, keby som chcela, s postavou by som vedela spraviť divy, no asi na to nemám kapacitu (výhovorky, výhovorky, výhovorky) :D Ale nie o tom som chcela...
Takže, zoberme si priemerne vyzerajúcu mladú babu, ktorá sa na nemenovanej sociálnej sieti zoznámi so sympaťákom. Začnú sa stretávať, spoznávať, postupne prichádzajú na to, že majú veľa spoločného. Až to prerastie do niečoho, čo oni dvaja označujú ako “vzťah”. A presne vtedy to prichádza- tak pekne nenápadne a pomaličky. Od kytíc a parfémov, cez oblečenie či kredit na mobil až po drahé výletíky. Hlupáčik zaľúbený platí a pipenka nemá to srdce, aby odmietla dary prijať. :D Aké (s)prosté...
Ono všetko môže vyzerať v najlepšom poriadku. Veď predsa tentokrát je to už navždy. Horšie je, keď sa idylka skončí. Ešte horšie, keď ten naivný hlupáčik zistí, ako sa vo svojej vyvolenej mýlil. A najhoršie, keď aj napriek tomu k nej naďalej prechováva lásku (alebo je to už len láska k predstave, ktorú si o nej vytvoril?)
Nerozumiem, prečo chlapi dávajú šancu takýmto ženám. Dobre. Tí blbí, ktorým ide naozaj len o to, aby mali pri sebe “reprezentatívny” kúsok, ktorý po čase aj tak vymenia za neokukaný model, tí ma nezaujímajú. Ale prečo inteligentný, vzdelaný chlap, ktorý hľadá seriózny vzťah, považuje za normálne to, že žena vo vzťahu len prijíma, ale sama nie je ochotná nič dať? Samozrejme, že nie je všetko len o peniazoch. A tiež nie je hriech obdarovať sa občas nejakým pekným darčekom. No vzťahy (tie skutočné) by nemali byť o tomto. A ženy (tie skutočné) by nemali od muža len brať.
Čo myslíte? ;)
