Na ostrov sa dostali vcelku bez problémov, udojmení z cesty i objavovania nových rozmerov celodennej vzájomnej blízkosti v stiesnených pomeroch Škody Rapid. Hneď prvý deň sa im podarilo nájsť idylické ubytovanie v typickom na bielo natretom drevenom domci blízko mora. Na prízemí bývala domáca menom Elfrida, ktorá im napriek jazykovej bariére s láskavým úsmevom plným porozumenia prenajala na desať dní celé horné poschodie svojho domu. Elfrida bola vysoká svetlovlasá mocne stavaná žena s blankytne modrými očami. Bolo takmer nemožné odhadnúť jej vek, mohla mať päťdesiat rovnako ako osemdesiat a bol v nej kus čarodejnice i bosorky zároveň.
Mladí pochopiteľne neriešili Elfridu. Keď si vyniesli batožinu z auta, Edo chvíľu obdivoval kozub obložený kožušinami, Hana ocenila útulne zariadený kuchynský kútik a potom si už vychutnávali iba jeden druhého. Po troch dňoch a štyroch nociach strávených v posteli sa Hana zobudila s príšernými bolesťami v podbrušku. Ako-tak sa domotkala na toaletu, no močenie sa ukázalo byť ešte horšie ako pohyb - pálenie, štípanie, rezanie. Paralyzovaná Hana začala myslieť na to najhoršie - čo ak umrie na tomto ďalekom ostrove bez pomoci???
Zobudila Eda a s plačom sa mu zverila. Vydesený Edo zniesol ubolenú Hanu na rukách dolu schodmi, vyhľadal Elfridu a rukami-nohami jej začal vysvetľovať, že Hana súrne potrebuje prevoz do nemocnice. Elfrida sa naňho zahľadela ako na blázna, pomohla mu Hanu uložiť na jedinú pohodlnú stoličku v miestnosti a nekompromisne ho vytlačila za dvere. Pohladila Hanu po vlasoch a upokojujúco ju objala. O chvíľku ju prinútia vypiť dva hrnčeky vlažnej vody, v ktorej rozmiešala sódu bikarbónu. Hana sa pitiu bránila, lebo vedela, že následné močenie bude desivé, no Elfrida bola nekompromisná. Sústredene pripravovala odvar z akejsi horkej bylinky a z komory vytiahla drevenú vaňu. Vaňu naplnila teplou vodou a vliala do nej odvar z bylín. Pomohla vyľakanej Hane vliezť do vane a posunkami jej vysvetlila, že pokojne môže v tomto kúpeli močiť. Hana sa zdráhala, hanbila i štítila, no napokon so slzami v očiach privolila.
Elfrida celé dopoludnie dolievala do vane teplú vodu a do Hany horký čaj. Okolo obeda Elfrida vymenila vodu vo vani a celá procedúra pokračovala až do večera. Namiesto horkého čaju však popoludní pila Hana odvar z jačmenných krúpov a žula tekvicové semená. Nebolo to ktovieako chutné, ale večer prišlo kulinárske prekvapenie - Elfrida jej do mištičky naservírovala hustý brusnicový džem. Hana ho zjedla a vypýtala si dupľu. Močenie už nebolo také nepríjemné, aj bolesti značne poľavili.
Vďačná Hana Elfridu vyobjímala a posunkami sa jej pýtala, akú chorobu to takto spoločne prekonávajú. Ťažko bolo veru Elfride posunkami vysvetliť, že je to vlastne zápal močových ciest, ktorý u Hany prvý krát v živote vyvolal sexuálny maratón (a možno aj striedanie vaginálneho a análneho styku) počas pobytu na poschodí jej domčeka. Privolala si však na pomoc ešte vždy vystrašeného Eda a dôraznými, no jednoznačne zrozumiteľnými gestami im zakázala sex minimálne nasledujúce tri dni. Potom ich obdarila termoskou s horkým čajom a s chápajúcim úsmevom im zaželala dobrú noc.
Hana sa zotavovala rýchlo, spolu s Elfridou varila krúpkovú polievku, piekla žemle posypané tekvicovými semenami a s detskou rozkošou si pochutnávala na brusnicovom džeme. Edo našiel záľubu v rúbaní voňavého borovicového dreva a tak v rustikálnej atmosfére bielych nocí strávili zvyšok svojich medových týždňov.
Dnes je Hana uznávanou kunsthistoričkou a pri pohľade na svoje dve dospievajúce dcéry si uvedomuje, že je najvyšší čas porozprávať im o Elfride a jej brusnicovom džeme...
