Spoznala som ho viac–menej podľa tváre. Po dvojitej brade ani stopy, namiesto obleku mal oblečené sivé rifle a čierny krivák. Na prvý pohľad bolo jasné, že sa zbavil aspoň 20kg nadváhy. Napriek tomu, že má Karol bližšie k šesťdesiatke, nevyzerá momentálne ani na päťdesiat.... Netajila som svoj radostný údiv nad jeho premenou a tak som sa dozvedela nasledujúci príbeh:
„Vieš, takmer celý svoj dospelý život som prežil v obleku a to je veru alibistický druh odevu. Ak priberieš do roka kilo či dve, jednoducho si kúpiš sem–tam väčšie sako alebo nohavice, prípadne oboje. Nikdy som veľmi nešportoval, väčšinu času som trávil za počítačom a na poradách. Jedával som akoby mimochodom, tak, aby mi to nezabralo veľa času. Nebýval som ani chorý, neužíval som žiadne lieky, len párkrát v roku prechladnutie či nejaká bežná viróza. Môj obvodný lekár mi v rámci prevencie občas pripomenul, že by som potreboval viac pohybu, ale že inak je môj zdravotný stav primeraný veku.
Minulý rok na jar ma akosi dlhšie pobolievala hlava, tak som zašiel k nemu po radu. Nuž a zistil som, že medzitým odišiel môj obvoďák do dôchodku a prenechal ambulanciu svojej neteri. Je to také mladé šťúple žieňa s britkým jazykom. Vyšetrila ma dôkladne a hneď spustila: „Nuž, máte zvýšený krvný tlak, prídete zajtra ráno nalačno na odber krvi, predpokladám, že ani cholesterol a možno ani cukor nebudú v norme... postavte sa, prosím, na váhu... hm, 96kg ... pri výške 180cm... nuž, ľahká obezita....“
Priznám sa, slovo „obezita“ ma zarazilo. Nepokladal som sa za najštíhlejšieho, pripúšťal som si určitú nadváhu, ale obezita??? – to už zaváňalo chorobami. Mladá doktorka mala pravdu – mal som zvýšený cholesterol, cukor našťastie ešte nie. Dala mi na výber – môže mi predpísať lieky, ktoré budem užívať už doživotne (a bude ich stále viac a viac) alebo schudnem kombináciou diétnej stravy a intenzívneho cvičenia na 75kg, čo je vraj pri mojej výške ideálna hmotnosť.
Poviem ti, vedel som, že nechcem byť po zvyšok života závislý na farma biznise. Ale absolútne som nevedel, ako začať chudnúť. Vy ženy to máte jednoduchšie, každá už niekedy chudla a niektorá i schudla, máte skúsenosti, internetové kluby, časopisy, redukčné programy a podobné vtákoviny ... muži asi chudnú nejako tajne, ja som veľmi dlho hľadal pomoc vo svojom okolí, neskutočne som sa hanbil vojsť po prvýkrát do fitka, nevedel som, čo si mám obliecť, aby som aspoň ako-tak zamaskoval svoje guľaté bruško a pavúčie končatiny....
Vo fitku som sa najprv potil na stacionárnom bicykli a po očku som sledoval dianie okolo. Hľadal som si vhodného trénera, ale poviem ti pravdu, veľmi som sa ostýchal osloviť niektorého z tých vyšportovaných svalovcov ... uvedomoval som si, že popri nich vyzerám ako slon. Nakoniec som v tom fitku našiel skvelú trénerku – tiež mladá a šťúpla, ale neskutočne láskavá a trpezlivá. Zostavila mi nielen plán tréningov, ale aj jedálny lístok zameraný na redukciu hmotnosti. Najprv som zvládal len ľahký kardio tréning päťkrát týždenne. Postupne sa tréningy predlžovali, zaradili sme do nich aj posilňovacie cviky a koncom prvého mesiaca sme sa spoločne tešili z prvých piatich odbúraných kilogramov.
Ďalšie kilá už samozrejme nešli dolu tak rýchlo - trvalo ešte štrnásť mesiacov, kým som schudol na ideálnych 75kg, ale poviem ti, stálo to za to. Dnes mávam tréning každý deň okrem nedele – trikrát posilňovňa, trikrát spinning alebo korčule. A keď musím deň dva vynechať kvôli služobke, normálne mi to chýba, verila by si?
Moja pani doktorka je so mnou veľmi spokojná, všetko mám v norme a dúfam, že to tak ešte dlho zostane. S mojou trénerkou si občas zájdeme na kávu pospomínať na naše začiatky. Minule mi navrhla, že by som mohol viesť v našom fitku skupinku mužov, ktorí sú na tom podobne, ako ja pred dvoma rokmi. Vraj by som bol pre nich inšpiráciou a motiváciou zároveň... a vieš, že sa mi ten nápad celkom pozdáva???“
