Najprv som si v rozhlase vypočula rozhovor o humanitárnej pomoci, ktorá ide cez OSN a iné organizácie do rozvojových krajín. Odzneli šokujúce informácie o Jemene. Každých 10 minút tam zomrie jedno dieťa od hladu alebo bežnej choroby, ktorú by sme u nás bez problémov vyliečili. Nech je príčina tohto stavu v krajine akákoľvek (vojna, neschopná vláda, politici...),ale aby od hladu zomierali deti v 21. storočí?! V jednej krajine, každých 10 minút?! Takže, kým ja si tu pri písaní týchto riadkov ťukám do klávesnice a dávam dokopy tento článoček, tam zomrie šesť – sedem detí?!
O pár dní po tom rozhovore mi cez facebook prišlo video, ktoré nakrútil jeden dánsky aktivista. Citlivé povahy nech si ho ani nepustia. Je o tom, že za jeden jediný deň zabijú na bitúnku v poľskom Kutne 16 000 ošípaných! Koľko je to za týždeň, mesiac, rok? Len na tomto jednom bitúnku? Radšej to ani nepočítam, lebo ma hodí o zem. Už teraz sa mi srdce nenormálne rozbúchalo.
Minulý týždeň som nakupovala v jednom supermarkete. Mnohí pred sebou tlačili kopcom naložené vozíky, do ktorých by sa vám nepodarilo vopchať už ani kokosovú tyčinku. A to ešte neprepukla tá pravá vianočná nákupná horúčka. Nechce sa mi veriť, že nič z tých potravín neskončí po Vianociach v odpadkovom koši.
Vzletných slov o sviatkoch pokoja a mieru, o láske k blížnemu, porozumení atď. sa už popísalo veľa a ja ich nebudem opakovať, len prosím tých, ktorí nechcú zmeniť svoje chute, stravovacie návyky alebo životný štýl, nech aspoň neplytvajú. Okrem nášho sveta, v ktorom - hovorte si čo chcete - sa máme dobre, je tu totiž aj iný, paralelný svet. A ten je plný utrpenia a bolesti. Ak sa všetci čo len trocha uskromníme - a to nielen v jedení, možno prispejeme k záchrane nevinných bytostí, prírody, planéty. Veď o to ide.
Pekné Vianoce všetkým!
