Napísala som ju ako komentár pod oznámenie na webovej stránke obce, kde sa píše o tom, že sa tu uskutoční postrek proti komárom.
Na druhý deň som zistila, že moju otázku vymazali. A odpoveď žiadna, ba zrušili aj možnosť pridať komentáre. Ale prečo? Čo je také zlé na tej otázke? Je vulgárna, je v rozpore s dobrými mravmi, uráža nejakú menšinu?
Chcem len vedieť, čo za chemikáliu budú rozprašovať tam, kde žijem. Možno by to chceli vedieť aj iní občania v obci, nielen ja. Čo to bude za svinstvo, ktoré údajne zabíja len komáre, ale napriek tomu nás žiadajú, aby sme v čase postrekov obmedzili pohyb vo vonkajších priestoroch, pozatvárali okná, obmedzili pohyb aj zvieratám a zabezpečili ovocie, zeleninu, ktoré by mohli prísť do kontaktu s postrekom? Rada by som tiež vedela, kedy budem môcť zas otvoriť okná, vypustiť Nubku von, aby sa vycikala, dať z ríbezlí dole geotextilnú plachtu, ktorou ich idem ochrániť, a podobne. Môžeme zas fungovať normálne hneď po skončení postrekov? Alebo až keď prestane fúkať vietor? Ako dlho v tomto slnečnom počasí sa bude tá chémia vyparovať do vzduchu? Alebo nemáme radšej, pre istotu, zostať všetci doma zalezení ako myši v dierach aj celú sobotu?
Včera ráno bola tesne pri našom plote krásna srnka. Spásala trávu, ktorá rastie len tu, pri plote. Odvážila sa prísť tak blízko k ľudským obydliam, pár metrov od asfaltky, aby sa nasýtila, lebo ďalej od plota, to celé veľké pole, je už len samá repka, a tá srnkám nechutí. Nebola tu prvý raz, viem o nej už dlho. Chodieva sem pravidelne, ale vždy ma zbadá ako prvá a kým ja si stihnem uvedomiť, že pri plote je nejaké zviera, ona rýchlo a potichu vkĺzne do hustého porastu repky. Až včera ráno, prvýkrát, som bola len pár metrov od nej, no ona si ma vôbec nevšimla. Stála som totiž za oknom a ona pri plote práve na takom mieste, kde mi výhľad na ňu nezacláňali kríky. Mohla som ju pozorovať bez toho, aby som ju vyplašila. Kým sa to milé nežné zvieratko páslo, ja som mu v duchu dohovárala, aby si nezmyslelo prísť sem dnes večer v čase medzi 19:00 a 22:00 hod., ale ani v sobotu ráno, teda zajtra, od 6:00 do 8:00 hod., lebo práve vtedy tu budú robiť tie postreky. „A možno by bolo najlepšie, keby si sa tu, moja zlatá, neukázala celý víkend. Príď radšej až na budúci týždeň, kým sa ten jed neodparí alebo kým ho dážď nespláchne z rastliniek, ktoré ti tak chutia“, radila som jej v myšlienkach.
Srnka to asi prežije, ale čo tie motýle, včely a iní drobčekovia, ktorí tu žijú vo svojich mikrosvetoch? Vždy som bola hrdá na to, že v našej záhrade ich máme neskutočne veľa. Keď pri bráne na jar kvitli mirabelky, z ich korún vychádzal hlasný bzukot včiel, ako keby tam bol schovaný veľký včelí úľ. Teraz včeličky, motýle a iná milá háveď poletujú nad bielymi a fialovými kvietkami, ktoré tvoria hustý koberec vinúci sa pozdĺž chodníka a ďalšie zas bzučia o kus ďalej, kde natešene preletujú z jednej voňavej levandule na druhú. Čo s nimi bude počas postreku? Čo sa stane s ich krehkými telíčkami, keď dostanú dávku jedu? Ako to prežijú, keď ja, sedemdesiatkilový človek, musím zaliezť medzi múry a zavrieť okná?
Možno sa obávam zbytočne, možno sa nikomu nič nestane, iba tie nenávidené komáre pokapú. Aj tak by som rada vedela, čo to je za chemikáliu.
Teraz, ako toto píšem, máme dokorán otvorené dvere do záhrady, kde rastie všetko možné, počnúc stromami, kríkmi, trávou, záhonmi kvetov a končiac burinou v kúte záhrady. Na dverách nie je žiadna sieťka, na mne ani v celom dome žiadny repelent ani iné prípravky proti komárom, no doteraz sa tu v izbe neobjavil ani jeden. Prisámbohu, ani len to ich tenké piskľavé bzučanie nikde nepočuť! A včera večer, až do desiatej, boli dvere tiež otvorené, a za celý čas priletel len jeden osamelý komár! Prilákalo ho asi svetlo, lebo pristál na monitore počítača. Tak načo teraz postrekovať??