Dážď

    Na zem padá jarný dážď. Zem ju vpíja a chce rásť. Steká z mojich viečok strach. Umyl zo mňa tiesne pach.   Cítim jari náruč, bozk. Z tváre zmyl mi sivý vosk. Tančím kvapiek divý rock. Ľúbim dážď, ten mračien mok.   Zmýva zo mňa horký srieň. Chvíľu zmizne ťarcha, tieň. Tanečnú mi núka sieň. Smiem sa smiať a tešiť len.   Dvíha život, nádej v nás, keď sa zmýva zloby kvas, kde sa vztýči čistý štít. Prosím skús sa zmyť a žiť!