Neviem

V skrytých citoch objavovať krásu. Do úst času vkladať nemé slová.   Znova objavovať dávno objavený zákon slabosti. Hlúposť nadutého sveta no i krásu.   Objavovať myšlienku čo pohládza.   City chcené, no tiež nechcené. Prípustné, i tie čo neprepustí filter svedomia. Vedomé i podvedomé. Myšlienky natisnuté do štruktúr ktoré tvoria dokonalosť hmoty.   I voľné, ako vtáča z jari rozšantené, rozihrané v šťastnom trepote. I zimou skrehnuté.   Neviem, či chcem byť básnikom. Len dychom svojím ohriať myšlienku. To chcem. Objavovať substanciu hmoty no i nehmoty, ktorej sa básnik dotknúť môže iba slova dotykom.   Žasnúť nad videným a cíteným a odovzdávať úžas videného.