Vždy som bola zástancom toho, že čím viac jazykov sa dieťa v skorom veku naučí, tým bude jeho život v dospelosti jednoduchší. Je potrebné len nájsť tie správne spôsoby ako dieťatu jazyk predstaviť a ako ho k nemu motivovať. Ak sa dieťa narodí do viacjazyčnej rodiny, má prirodzene štastie, keďže cudzí jazyk preňho nie je cudzí, ale vyrastá vo viacerých materinských jazykoch. Môj syn je napoly Američan, jeho druhým jazykom je odmalička angličtina. Keďže však vyrastá na Slovensku a navštevuje slovenskú školu, najlepšie sa cíti v slovenčine, ktorou komunikuje najviac. Okrem slovenčiny a angličtiny sa dohovorí po francúzsky a už tretí rok sa učí aj ruštinu.
Niektorí hovoria, že cudzí jazyk sa dokáže naučiť každý. Áno, to je pravda, ale zároveň si myslím, že niektorým z nás to ide podstatne rýchlejšie ako ostatným. Tak ako sú iní šikovnejší v počítaní, kreslení, v športe, ... Gény a nadanie zohrávajú pri jazykoch veľkú úlohu. Nie je to vedecký úsudok, ale skôr môj záver z pozorovania a niekoľkoročných skúseností. V našej rodine sme na jazyky mali talent a preto si myslím, že sa to prenieslo aj na môjho syna. Ako rada tvrdím, jazykové zručnosti zdedil našťastie viac po matke ako po otcovi. Nadanie v matematike práve naopak, čo je tiež určite lepšia alternatíva pre jeho úspešnú budúcnosť.
Ale späť k jazykom... keď mal Boris 4 roky, rozhodla som sa, že s ním budem rozprávať iba po francúzsky. Dovtedy sme to často striedali a rozprávali slovensko-anglicky, ako nám to viac vyhovovalo. Francúzština preňho nebola cudzia, keďže so mnou chodieval na niektoré hodiny, doma hralo francúzske rádio a sem-tam sme niečo vo francúzštine aj čítali. Môj nápad prepnúť do francúzštiny sa nestretol s veľkým nadšením. Vôbec sa mu to nepáčilo, vyčítal mi, že nič nerozumie a nech už konečne s tou francúzštinou prestanem. Na začiatku som preto väčšinu viet prekladala do slovenčiny. Takže v praxi to bola veta po francúzsky, veta po slovensky. Postupne som prestala prekladať celé vety, keďže som videla, že niektorým základným výrazom už rozumie a prekladala som len jednotlivé slovíčka.
Pravidlo č.1, ktoré je podľa mňa kľúčové, je nevyberať si „tie vhodné situácie“, kedy cudzí jazyk budeme používať. Sama som si dala záväzok, že akokoľvek (ne)prirodzené sa mi to bude zdať, po francúzsky budem s Borisom rozprávať vždy. Či už je sedem hodín ráno, desať hodín večer, či už plače alebo sa smeje, keď je chorý, keď je zdravý... Aby si zvykol francúzštinu odo mňa počuť vždy a všade. Zásadne ale cudzím jazykom nehovorím v spoločnosti ľudí, ktorí ho neovládajú a tým pádom nám nerozumejú, pretože to sama nemám rada a je to podľa môjho názoru veľmi netaktné. Boris sa po krátkom čase na francúzštinu chytil. Rozumel takmer všetkému, o čom som rozprávala, preto som ho prestala brávať na moje hodiny, keďže niekedy mu to išlo lepšie než študentom, čo mohlo byť pre niektorých trochu frustrujúce.
Po pravidle č.1 prišlo pravidlo č.2 – opakovať. Deti sú naozaj ako špongie, veľmi rýchlo sa učia. Ale bohužiaľ aj rýchlo zabúdajú, preto je potrebné veľa veci dookola opakovať. Nie vždy sa človeku chce, ale po istom čase sa to v detskej hlávke predsa len uleží a ostane to tam. Hurá, nemusíme stokrát opakovať, že banány sú jaunes a tráva je vert. Tiež si ale myslím, že je potrebné nebyť perfekcionista. Aj ja som na začiatku chcela, aby moje dieťa rozprávalo úžasne po anglicky s krásnym americkým prízvukom, nádherne po francúzsky a ešte aj čo najlepšie po rusky. Nehovoriac o tom, že vynikať zo slovenčiny je úplne automatické. Pochopila som ale, že podstatou pre mňa nie je naučiť ho bezchybne a plynulo po francúzsky. Dôležité je dať mu základ, zoznámiť ho s novým jazykom a objaviť nové aktivity, ktoré môžeme spoločne robiť.
Borisova francúzština nie je a samozrejme nikdy nebude taká ako jeho slovenčina. Ale nemám ani najmenšiu pochybnosť o tom, že keby som ho poslala do letného tábora vo Francúzsku, po dvoch týždňoch by bola jeho reč na nerozoznanie od francúzskych detí. Na jazyky má jednoducho talent, ale je to najmä výsledok času, ktorý sme francúzštine venovali a stále venujeme. Máme uponáhľaný životný štýl, asi ako každý z nás. Škola, aktivity, voľný čas, príroda, šport, rodina, priatelia. Stále sa ale snažím, aby v týchto aktivitách bola francúzština nejako zahrnutá.
Čítame francúzske knihy. Nie vždy, nie každý deň. To by ho nudilo a pravdupovediac mňa tiež. Ale nájdem si 10-15min, aby sme si sadli, niečo si spolu prečítali a zasmiali sa. Niekedy sa striedame, jednu stranu on, jednu ja, jeden odsek on, jeden ja.
Číta po francúzsky sám. V tomto mám celkom šťastie na dieťa, ktoré miluje čitanie. Niekedy mu pred spaním chtiac-nechtiac podstrčím ľahšiu francúzsku knihu. Sú to jednoduché knihy, ktoré by boli určené mladším francúzskym deťom, ale on sa poteší, že celú knihu jednoducho prelúska a je to lepšie než ho demotivovať zložitejšími textami.
Boris má 8 rokov a to je podľa mňa dobrý vek na to, aby sa v cudzom jazyku učil aj písať. Písanie je náročnejšie, preto je potrebné zvoliť nenásilnú taktitu vyučovania, ktorá dieťa neznechutí. My to robíme cez rôzne aktivity a cvičenia, v ktorých je spojená gramatika, slovná zásoba a dieťa to baví. Napiš dve vety čo dnes robíš. Urobme si spolu toto cvičenie. Poznáš tieto časti tela? Vieš spojiť tieto vety? Dnes si napríklad mohol dať 15 jelly beans, pri ktorých sme si zopakovali farby a hodnotili, ktorá príchuť je najlepšia.
Naša milá krstná nám na piate narodeniny venovala predplatné Pandacraft. Určite odporúčam. Jedenkrát do mesiaca nám poštou prichádza balíček v ktorom si nájde niečo zaujímavé na vyrobenie. Kreslíme, lepíme, skladáme, striháme. Témy sa každý mesiac menia a niektoré aktivity sú naozaj skvelé. Pripájam link na stránku, kde si to môžete pozrieť: Kits éducatifs & créatifs pour accompagner vos enfants dans la découverte du monde (pandacraft.fr)
Tak ako všade, aj u nás sa pozerá televízia. Nepozeráme ju však často a takmer vôbec v slovenčine. Podmienkou pozerania je cudzí jazyk. V samostatnom článku na mojom francúzskom blogu som sa venovala detským seriálom vo francúzštine. Voilà! Náš zoznam detských francúzskych seriálov (francuzstina.eu) Vďaka Netflixu a Youtubu si ľahko nájdete rovnaký seriál preložený do viacerých jazykov. U nás momentálne letí Garfield, Pipi dlhá pančucha, Kid-E-Cats a Boule et Bill.
Robte čokoľvek v čom je francúzština. Varte po francúzsky. Dajte dieťatu prepísať krátky recept. Naučte sa francúzsku pieseň a spievajte si ju. Poproste vaše dieťa, aby nakreslilo obrázok s krátkym francúzskym textom alebo zopár slovíčkami. Boris rád kreslí komixy. Tak prečo nie z času na čas po francúzsky?
Nedávam presné inštrukcie ako naučiť dieťa cudzí jazyk. Je to individuálne, záleží od dieťata, od rodiča. U nás to ale funguje a možno tieto tipy niekomu dopomôžu do učenia. Ak jazyk neovládate a dieťaťu ho neviete odovzdať, skúste nájsť iné spôsoby. Možností je veľa, najdôležitejšia je ale motivácia a vytrvalosť, ktorá určite prinesie svoje ovocie. Bon courage!
