To, že sú ľudiaschopní v nemalo prípadoch schopní šliapať po hlavách, životoch a dôstojnostiiných kvôli svojmu osobnému prospechu je fakt. To, že im je jedno, ako vyzerajúv očiach ostatných je takisto fakt.
Nechcemmoralizovať, pretože aj mne je názor mnohých ľudí ukradnutý, ale sú témy a ľudia,ktorí tieto témy predkladajú, pri ktorých sa musím zastaviť. Zastaviť a zamyslieťsa nad sebou. Niekedy to bolí, niekedy vyvoláva hnev, ale kým ma to dokáže aspoň trochurozhodiť, uvedomujem si, že som človek.
Mám 24 a na životstále nemám názor. Hovorím si, že mám na to dosť času, aby som prišiel na to,čo je život. Momentálne fungujem na istom princípe intuície, vďaka ktorej sasnažím rozpoznať dobro a zlo a častokrát sa mýlim. Robím to čo cítim a to, čo ma naučilivšetci medzi ktorými som vyrastal. Frajerka, rodičia, sestra a priatelia súpre mňa určitým ukazovateľom, žijem pre nich a som rád, keď sú šťastní. Veľmidôležitý je pre mňa Boh. Keď sa s ním občas večer zhováram, mám pocit, žesa v ňom zrkadlím v podobe, ktorú normálne nevidím.
Veľakrát som saškriabal po niečom chrbte, bol nefér, ubližoval som. Asi som si toneuvedomoval, ak je to tak, je mi to úprimne ľúto. Ľutujem ľudí, ktorýmprestalo fungovať svedomie, nie je im to, že sú hore na úkor niekoho ľúto a nezávidím im absolútne nič(budem úprimný, niekedy hej, ale snažím sa z tohto stavu rýchlo prebrať.:)
Momentálne miakoby náročky hrá refrén Ticha od Pary: „Viac, chcú mať stále viac, pozrime sana nich a povedzme im zbohom!“ a ja s rukami nad hlavou kričímvo svojich predstavách „ZBOHOM!!!“(v skutočnosti sa skrytý za svojimi monitormilen spokojne usmievam:)
No tak milí lidičky, prajem Vám, aby Vaše svedomie bolo vždy v dobrej kondícii, lebo ajkeď si mnohokrát vravíme, ako by nám bolo dobre, keby sme boli väčšie svine,nie je to tak...
