Musela som sa s fotografovanim poponahlat, lebo keby ma Pista zas vymakol, uz sa veru odlifrovaniu na psychiatriu nevyhnem.
***
Mily dennicek. Je piatok, 20. marca. 6 den dobrovolnej karanteny.
Zasa sme ranajkovali vajca. Prisla som na nich vyradovacou metodou a pouzitim internacionalneho FIFO (stare zozer najskor, nove nechaj druhemu).
Spravila som jedalnicek do nedele - mame naplanovane este dalsie vajcia, pol babovky, 2 mandarinky, marmeladu od mojej mamky (rok vyroby 2004), 3 kolesa salamy, 2,4dl mlieka, zhnitu mrkvu a ako rezervu mam sackovu polievku - datum spotreby konci v 2018.
Pistovi uz nic nehovorim, nechcem ho rozrusit, myslim ze zacina mat psychicke problemy. Prejavuje sa to napr. dobrovolnym umytim zachoda. Dokonca dnes hodinu a pol viedol hlboke rozhovory s nasim psom. Chudak. Pes.
***
Urcite ste uz zvedavi, ako dopadol nas vylet na zahradku. Ak teraz uvidite roztrasene pismenka, tak to je este pozostatok z mojho soku.
Kedze uz od 08.00 som Pistovi opakovala dookola presny postup vychadzania do zamorenej zony, fungovalo to takmer bezproblemovo. Ja som vzala psa s voditkom do narucia, do jednej ruky sacok s plastikom, do druhej sacok s miesanymi smetami, na hlavu karton s papierom, a pravou rukou v rukavici som otvorila Pistovi dvere, podstrcila mu topanky, vzala lavou rukou jeho papuce domov, sama sa obula, zamkla dvere, zadrzala dych..... A ten somar (najskor som napisala horsie slovo, ale nemozem ) si otvoril vchodove dvere s rukami!!!! Chapete?!!!! Normalne mi zastavilo srdce, zacala som sa dusit, ckat a prdiet. Vsetko v rovnakom case. Samozrejme, prave vtedy musel otvorit dvere sused, co ich otvara raz za tyzden, ale len vtedy, ked za sebou vleciem prsia alebo zabijam Pistu!
Ako vzdy, s hrozou v ociach ich hned zabuchol. Ja uz totu koronu uz ani prezit nechcem. Hanba na cely zivot ma caka.
***
V aute som ho obliala dezinfekcnxm roztokom, obtrela mu paprce dezinfekcnymi obruskami a zdoraznila mu, nech si ten vylet uzije. Dalsi bude mat o rok. Aby si ma Pista udobril, ukazal mi v aute taku funkciu, ze protikoronovsky gombik. Stlacis, a ti vnutri cirkuluje vzduch, taky ze z vonku cez taky super filter prehanany. Ked Pista zaspi, davam skafander a idem po ten filter. Zajtra si konecne sijem rusko, bo kazdy ma, len ja ne, tak si ten filter do toho vsijem.
Na zahradke sicko v poradku, nikde nikoho, prosto bozi dar. Az do chvile, ked sa 8 metrov odo mna, za plotom zjavila suseda a zacala po mne kricat, ci neviem kde kupi nacierno hlinu. Ze dobre zaplati. Ja chcela v tom soku a hroze najskor naslinit prst nech zistim z ktorej strany vietor fuka (8metrov je 8 metrov) ked mi doslo, ze mam na nom este rukavicu, s ktorou som otvarala smetny kos.
***
Ludia.... Mna oblieval smrtelny pot.... Zacalo ma vsetko skriabat a stipat.... Rozkaslala som sa ako po tubere. Susedka zmizla bez rozlucky, Pista sa zamkol do auta a pes sa rozstriasol ako osika. Nie. Verte mi, vsetko vam doprajem, ale toto nie. Ani len mojej najkomplikovanejsej klientke, ktoru som uz 3 razy chcela nahlasit za psychicke tyranie, nie.
Pista sa rychlo spamätal, rychlo zanalyzoval situaciu ( zvladol to len vdaka kurzom za velitela zachranarskych skupin pri katastrofach) hodil mna, 25 crepnikov, 15 balickov semienok, 6 roliek toaletaku, vedro, bandasku na vodu, velky dreveny mlyn na premalovanie, 2 plastikove domceky na klicenie semienok a psa do auta, a frcali sme do bunkra.
Pred blokom dalsi sok. Ked som to uvidela, Pista musel urobit este 3 kolecka autom okolo bloku, aby som o predychala a naplanovala postup. Ako prve ma napadlo, ze vypustim Pistu a hodi mi zozadu z balkona lano. Oh, nie.2 poschodia? Ja? Schmatla som co mi prislo pod ruku (chvalabohu bol medzi tym aj pes), zadrzala som dych a kluckovala medzi dvoma susedkami, co preberali na chodniku inu susedku, neodzdravila som debilovi co si prave vymienal kolesa na aute, mrkla na 93rocneho suseda ako zasa kontroluje smeti, ci sme tam nehodili nahodou plechovku od redbulu a s vnutornym revom som vbehla do bunkra, vsetko zamkla, zatarasila, odizolovala. Ked som si vydrhla ruky a okupala psa, zacula som tichucke, nesmele klopkanie.
Dorici, Pista .
***
Ako vidite, zatial sa nam dari. Pista zije, pes odpadol po namahavom vylete a ja si vylizujem psychicke rany jedenim ovsenych vlociek. Este mam 6589 kusov, tak si to mozem dovolit.
Dufam, ze vam sa dari aspon ako mne, a neklesate na duchu. Verte mi, ak to prezijem ja, tak vy lavou zadnou. Citame sa zajtra, ostante v zdravi.
Foto: dokazovy material, po vonku chodia cudne osoby.
