Vkrocim do izby, a namiesto zvycajneho hlasneho zvolania „Dobry den, obed som doniesla“ sa tichymi krokmi blizim k posteli a snazim sa ocami zistit, ci sa este ten biedny hrudnicek dviha. Odlozim podnos nabok a automatickymi pohybmi davam dolu bocne postelove zabrany. Bolo by este mozne, aby sa ta osobka dokazala obratit a vypadnut z postele? Neverim tomu, ale kedze zakon nam umoznuje v pripade nebezpecenstva a po podpisani dokumentov osobami, ktorym je tato osobka zverena tieto zabrany pouzit, robime tak. A tym je ospravedlneny nas cin obmedzovania ludskej slobody.
Lahkym tlakom na zapästie jej davam najavo, ze som tu. Nevidim ziadnu reakciu, ale citim, ze ma vnima. Menim jej polohu, snazim sa aby to bolo bezbolestne, aj ked viem, ze lieky proti bolesti ucinkuju spolahlivo, chcem vsak, aby citila moju nehu. Otvara oci a hladi nimi niekam cezo mna. Vnima ,ze som pri nej, ale nevidi ma. Hladi smerom k oknu, oci sa jej pomaly roztvaraju, usta su pevne zovrete. Beriem do ruk pohar s jej oblubenym jablcnym vinom,zriedenym vodou. Ze to nie je zdrave? Koho to v tychto poslednych tyzdnoch tejto Osobky zaujima? Mna teda urcite nie.
Pretieram jej vyschnute pery, osobka zlahucka preglga,ocami hlada velke okno na konci miestnosti a vydychne slova: "kriz v okne".
Predstavujem si jej minulost…Ano Osobka, ty uz mozno nie si schopna mysliet na to co bolo, prevezmem tvoju ulohu a vratim sa spät do tvojich spomienok…Pamätas si, ako si mi pred rokom rozpravala o zivote na vasom velkom Hospodarstve? Ako si pri jablcnom vine zabudala na pocity ukrivdenosti, bola si len mala, huzevnata zena, ktora nemohla mat ziaden respekt a uctu, ved sa tvoja mama prespala…Dobra si bola len na robotu, dobra si bola na uspokojenie potrieb muzov, ktori nemali kusok hrdosti, priznat vlastnu dusevnu ubohost, ked zneuzivali tvoje nemile postavenie…Pamätas si, Ako ti este pred rokom oci svietili, ked som sa k tebe blizila s tvojim oblubenym napojom? Kazdy den, presne o piatej, po tom, co si zjedla tu miniporciu vecere-aj to len preto, aby si dostala svoju odmenu…Paar glgov jablcneho vina.
Osobka, ja citim, ze sa tvoj cas blizi, netusim vsak kedy, nieco ta tu drzi, prezrad mi co….Tvojej dcere sme dali vediet, pride tak ako vzdy, po cele tie roky co si u nas -v Nedelu, pockas si na nu?
Osobka, uz viem, na koho si cakala. A my sme ta tak dlho trapili, netusili sme, ze cakas na svoju druhu –nemanzelsku dceru, ktoru si odvrhla. 25 rokov si ju nevidela, nechcela si byt konfrontovana tvojim tazkym udelom.Osobka, chvala Bohu, existuju v zivote nahody,ako ta, ktora k nam doviedla novu kolegynu. Ta netusila o zakaze informovania tvojej druhej dcery o tvojom stave a tymto telefonatom ti umoznila konecne odist.
Osobka, mala som ta rada.
