Günter. Jeho osud nebol z tých najlepších. Bol ešte relatívne mladý, keď sa stala tá nehoda. Jeho matka sa takmer zbláznila. Ona šoférovala. Neuplynul ani len rok odvtedy, ako sa jej prvý syn zabil pri lezení po skalách. A potom toto. Günter odvtedy sedí vo vozíčku. Ostal jej už len on. Vstávala spočiatku k nemu aj niekoľkokrát v noci, len nech sa necíti tak sám, keď nemohol spávať a trápila ho fantómová bolesť. Tam, pri kolenách, kde jeho nohy končili, bolesť ešte len začínala. Koľko sa mu navravela, že ako ho môžu len päty bolieť, keď žiadne nemá, neveril jej. Ako by len mohol, tie bolesti patrili jemu.
Žila už len pre neho. Dňom i nocou. Jeho priateľka ho opustila, nevládala už bojovať s jeho depresiami a vzdala to. Deti žiadne nemali. Ale mal ju. Láskavú, obetavú matku, ktorá by mu zniesla modré z neba. A veru aj znášala, tak, ako len vedela. Varila a vypekala každý boží deň. Ešte aj vnoci ho budila a dávala mu litre džúsu, len aby mu bolo tak dobre, ako nikomu inému.
Roky plynuli a Günter odrazu stratil zrak. Z ničoho nič. Domáci lekár ho poznal len zletma, všetko vždy vybavovala jeho matka a tá nechcela aby sa musel trápiť chodením po lekároch, a tak, k lekárovi sa šlo, len keď to už bolo naozaj nevyhnutné.
Keď lekár Güntera po rokoch opäť uvidel, hneď mu bila do očí tá neuveriteľná premena. Už pred ním nesedel ten štíhly, vyšportovaný chlap. Pribudli mu sivé vlasy na sluchách, vrásky okolo očí a minimalne 50 kíl nadváhy. Lekárovi netrebalo ani v anamnéze rodiny čítať, kde sa spomínal Diabetes Mellitus typu 2 u jeho zomrelého otca a nariadil s predtuchou hospitalizáciu oslepnutého Güntera v nemocnici.
Vysledky neboli potešujúce. Dlho trvajúce vysoké hodnoty cukru v krvi poškodili zrak nenávratne, na kostrči objavili pokročilý Dekubitus, liečený matkou mastičkami, ktoré jej v dobrej vôli poradili susedky.
Günter sa už dávno vzdal. Vzdal sa a odovzdal svoj osud do rúk matky, ktorá mu vždy chce a chcela len to najlepšie.
Slovenská opatrovateľka Ivana sa po vypitej káve konečne celkom prebrala a chystá vodu na dennú hygienu pre svojho zverenca.Premýšľa nad včerajškom, opať sa s jeho mamou pochytila a to je tu ešte len pár dní.. Neverí, že tie špeciálne náplaste, ktoré dostal Gunter od lekára, sú len na to, aby mu vyťahovali peniaze z peňaženky, ako tvrdí jeho mama a na ošetrenie postačia tie jej všelijaké divné mastičky. Rana vyzerá hrôzostrašne. Už aby tu bol lekár. Snáď vysvetlí mame aj to, že litre džúsu a kilá sušienok jej nepomôžu pri liečení jej bolesti a trápení jej svedomia, ktoré so sebou nosí ako ťažký batoh už dlhé roky.
