Dnes, po rokoch, vidí spomienky z minulosti akoby cez tenký závoj. V podstate začali žit až vtedy, keď sa jej konečne podarilo po absolvovaní kurzu, nájsť prácu v Rakúsku ako opatrovateľke starých ľudí. Vlastne - skončilo prosíkanie o pár eur u rodiny tesne pred výplatou, skončil strach pred exekútorom, ale zároveň mala pocit, že sa skončil aj jej vlastný život. Keď sa jej cez telefón ozvala pani z Agentúry, kolená jej zmäkli, a musela sa posadiť. Slovíčka v nemčine, ktorú sa učila niekoľko rokov v škole, a neskôr zveľadovala na kurze nemčiny, aby zvýšila svoje šance, jej prekĺzali perami len veľmi ťažko. Hlas v telefóne znel odmerane, priam povýšenecky. Oznamoval jej, že majú pre ňu zakázku a môže sa začať chystať na cestu.
"Ty si sa zbláznila! Ja neviem, ako si to predstavuješ, ty si pôjdeš niekam do sveta, a čo mám robiť prosím ťa ja? Kto sa postará o malú, o domácnosť, vieš ako ťa poohovárajú susedia, čo si to za krkavčia matka?! A čo moja matka? dobre vieš, že ťa potrebuje, sama má zdravotné problémy, to mám k nej teraz chodiť sam a ty si budeš opatrovať zatiaľ cudzích... A myslela si vôbec na mňa?" vykrikoval jej Peter , ešte nemala ani len ukončený opatrovateľský kurz.
Zuzana cíti deň za dňom, ako sa v nej zbierajú pocity krívd, za všetky tie roky, ktoré s Petrom prežila. Krátko po narodení malej Zuzanky, si našla prácu predavačky, veľmi slabo platenú, ale keďže Peter nemohol nájsť vôbeč nič, bolo to aspon niečo. Pretĺkali sa rok za rokom, ako to šlo, občas Peter vypomohol do domáceho rozpočtu nejakou tou brigádou, občas ich zachránili finančnou injekciou jej rodičia. Ale dlžoby sa zväcsovali, a dno čiernej diery, do ktorej sa prepadali, bolo v nedohľadne.
"Zuzanka, keď sa vrátim, naučím ocka zaplietať francúzky cop, sľubujem. Budeš tá najkrajšia zo vsetkých, máš predsa nádherné vlásky, dievčatko moje "
Zuzana sa opät zadíva na uplakanú tváričku dievčatka na obrazovke. Odrazu sa v Babyphone, položeného vedľa nej, ozve jej meno. Jej klientka ju potrebuje. Pozrie sa na hodinky, rozlúči sa v rýchlosti s dcérou a zbehne dolu schodami na prízemie.
Pomože klientke na toaletu, na stolček vedľa postele poukladá všetky tie drobnosti, ktoré pre starého človeka znamenajú stredobod jeho vesmíru, a nastaví si budík na 02:00. Je to čas, kedy jej klientka pravidelne chodieva opäť na toaletu.
Je vďačná za túto rodinu. Nerada sa vracia v myšlienkach spät, ku svojim začiatkom, kedy ju Agentúry vysielali ako začiatočníčku všade tam, kde nik iný nepobudol ani len týždeň. Vždy si myslela, ze slušnosťou, milým slovom, úsmevom a úctivým správaním sa všade dokáže nájsť kompromis, avšak po mnohých zážitkoch už ružové okuliare dávno zložila. Je rada, že vďaka informáciam už nepodpisuje zmluvy, ktore opatrovateľky po 3 rokoch živnosti privádzajú na mizinu. Len keby tak Peter a vsetci tí, ktorí jej tento Job závidia, tušili, koľko bolesti, túžby za vlastným dieťaťom a za domovom, je v nej....Keď nasadá ku prepravcovi, žalúdok jej až zoviera od nervozity, či aj tentoraz zvládnu tých 12 hodín bez nehody.
Príbeh je vymyslený, ale takýchto rodín je nekonečné množtvo.
-------------------------------------------------------------------------
Pre niekoľkými rokmi vznikli rôzne skupiny pre opatrovateľky na Facebooku. Časom sa vykrištalizovali, minimálne dve z nich majú takmer 7000 členov ( z toho odhadom ca. 1000 pravidelne prispievajúcich opatrovateliek). Hlavným dôvodom na založenie bolo - informovať opatrovateľky zo strany nezávislých o zákonoch, tykajúcich sa živnosti, náplne práce, úradných záležitostí, ale aj výmeny názorov, rady a pomoci medzi sebou, či už z praxe, alebo teórie...
V pripade potreby mozete najst jednu zo skupin na Facebooku pod nazvom "Praca Opatrovatelky".
28.01.2014 prišli pri nehode neďaleko Ružomberka o život 2 osoby, vodič a opatrovateľka. Vodič auta za túto nehodu nemohol byť zodpovedný, keďže sa uvolnil príves oproti idúceho Nákladného vozidla. Ďalšie 2 opatrovateľky ležia vo velľmi tažkom stave v Nemocnici.
Čo je veľmi tragické, nehoda sa dotkla osobne aj zakladateľky jednej zo skupín, ktorá uz niekoľko rokov z dobrovoľníckeho postu bojuje za presadenie práv pri dodržiavaní zákonov v opatrovaní ci v doprave, aj pomocou jej vystúpeni v rakúskych médiách či dobrovoľníckou činnosťou v Rakúskej Hospodárskej Komore.
Našou úlohou adminov, je pomôcť minimálne v oblasti úradných záležitostí a hlásení na území rakúska. Čo však nezvládneme sami, je pomoc finančná.
Ďakujem týmto Andrea Moser, ktorá založila konto pre takéto prípady, kedy nemá pozostalým, či opatrovateľkám živnostníčkam, trpiacim ešte roky po takýchto nehodách bolesťami či zdravotnými problémami, kto pomôcť. Končia bez prostriedkov, s dlžobami na odvodoch, a nejasnou budúcnosťou, kto bude ďalej živiteľom rodiny.
Ďakujem v mene príbuzných a pozostalých, členom našej skupiny, ktorí nám našu dobrovoľnú poradenskú prácu, ktorú odvádzame na skupinách, tentoraz vrátili v podobe hoc aj minimálneho príspevku do zbierky, vyhlásenej kôli tejto poslednej nehode.
A ďakujem aj vám, ktorí sa možno tiež rozhodnete prispieť.
