Na hojdačke

Sériu uplakaných, dažďových dní vymenilo šťastné nedeľné ráno. Hurá – konečne neleje. Môžem ísť na hríby! Štartujem auto, po úzkej asfaltke prechádzam lesom. Auto zaparkujem na obvyklom mieste, nohavice si postriekam repelentom proti kliešťom a v starých čižmách sa hrniem do hory. Na mokrú horu som pripravený, ale teraz je tej vody až priveľa. Lesné cestičky sú rozbahnené, skáčem po hore ako odrastený srnec, ale smole sa nevyhnem. Do čižiem sa mi cez trhliny naberá voda. Na smolu zabúdam pri pohľade na prvý dubák. Šťastie - vidím ďalší! Niečo je už obžraté, ale nachádzam aj pár krásnych kúskov. Z lesa vychádzam spokojný s prvým tohtoročným úlovkom. Sadám do auta a odchádzam. V jednej zákrute padá taška zo sedadla spolujazdca, zohýnam sa a dvíham ju. Sekunda nepozornosti a zdesene strhávam volant – skoro som v zákrute vyletel z cesty priamodo hory. Šťastie - ešte že tie reflexy občas fungujú. Nervy sa mi pomaly upokojujú, spomaľujem a pozornejšie si všímam cestu. V jednej z ďalších zákrut terénnu nivu alebo niečo podobné vidím včas, ale asi nie som celkom v poriadku. Auto na úzke ceste síce ťahám doprava, ale namiesto brzdy stúpam na plyn, motor auta zahučí. Svoju chybu si okamžite uvedomujem, ale už je neskoro. Tereňák popri mne tesne prefrčí, ale predné kolesá môjho auta sú už nešťastne zosunuté mimo cesty. Auto, ktorému som sa vyhol zastane o dvadsať metrov ďalej, Dvaja chlapi vystupujú a blížia sa ku mne. Asi mi idú dať po papuli za moju nebezpečnú jazdu, uvažujem a chystám sa na konflikt. A zrazu sa na mňa usmeje šťastie. Chlapi, ktorí sa asi tiež vybrali na huby, pomáhajú moje auto vytlačiť späť na cestu. Vytešený im ďakujem, a v zdraví konečne prichádzam domov. Tam zasa moja nálada klesá, polovička je v práci a varenie obeda zostáva na mne. Babrem sa s varením halušiek so syrokrémom a osmaženou slaninkou. Keď som konečne hotový, vychutnávam si chvíľky šťastia. S plnými ústami. Halušky mám rád a obžerstvo je môj pravidelný hriech. Jeden tanier zvládnem a idem si nabrať dupľu. Kvôli rajnici s haluškami je už na kredenci málo miesta, tanier položím iba na okraj. Len čo si naberiem za dve plné varechy, nebezpečne pohnem rajnicou a vzápätí je v pohybe aj tanier. Halušky sú na koberci a moja porážka alebo infarkt tiež nie sú ďaleko. Prechádza mnou vlna „sebastrednej“ zúrivosti, chvíľu vážne uvažujem, že sa najem priamo z koberca. Taká škoda! Nakoniec idú halušky do smetí a koberec do vane. Mám čo robiť, kým ho vo vode vykefujem a operiem. Našťastie, hneď po tej fuške si napravím náladu pri čistení hríbov. Niektoré kúsky sú také zdravé, že ich dávam na sušenie. Zvyšok pôjde do praženice.

Dobrá nálada dlho nevydrží, cítim svrbenie na lýtku a už tuším smolu. Vyhrniem si nohavice a vidím, že repelent ani kúpeľ po návrate z hory nepomohli. Do lýtka je zavŕtaný kliešť. Sviňa, ako si sa tam dostala? Potieram kliešťa dezinfekčným gélom a krútim po ňom hygienickou vreckovkou. Šťastie – kliešť to vzdáva a mne sa ho podarí vybrať aj s hlavičkou! Miesto jeho pracovného pobytu očervenalo, tak ho dezinfikujem v rámci možností. A mne zostáva dúfať, že ma čaká nejaká menšia smola – napríklad paradajkový pretlak na strope kuchyne (už s tým mám skúsenosť), namiesto zákernej lymskej boreliózy...