Žiaci zaútočia na profesorky, poškodzujú školský nábytok a tak vystrašené ženy na svoju obranu zavolajú dvoch dementorov. Tí si však netrúfajú zo žiakov vysať dušu a radosť z ničenia, keďže sa boja Ministerstva mágie, ktoré existenciu problému - Veď viete akého - stále ignoruje. Harrymu zhabali kúzelnú paličku, a tak len bezmocne zúri na tlačovkách. Muklovia sú ticho - poctivo chodia do práce, čiernej mágii nerozumejú alebo z nej majú strach a tak radšej každý večer sledujú Debnu mudrcov a rozprávky Tisíc a jednej noci...
Ak sa však vrátime do reality, prechádza nás smiech. Slovensko pripomína žabu, ktorá je ponorená v pomaly sa zahrievajúcej vode. Obojživelník totiž nevníma zmenu prostredia, až do svojho definitívneho uvarenia. Revoltu násťročných žiakov nedokážu vyriešiť ani dvaja policajti, musia si volať posilu. Čo potom očakávame od učiteľov, ktorí sa denno-denne musia postaviť proti takejto presile v špeciálnych i „normálnych" triedach. Možno by mali tiež dostávať výsluhové dôchodky a služobné zbrane ako policajti, rovnako by ich mal chrániť zákon. Situácia je žiaľ iná...
Normatívny systém financovania školstva, ktorý na žiaka pozerá ako na zdroj peňazí potrebných na prežitie je zvrátený. Na podobnom princípe fungujú mimovládne organizácie, ktorým pravidelný prísun peňazí zabezpečí iba poukazovanie a kritizovanie súčasného stavu, ale nie vyriešenie situácie sociálne vylúčených osôb. Politici problém - Veď viete aký - neriešia. Boja sa sociálnych nepokojov, demaršov z Bruselu, straty preferencií - mohli by prísť o zdroj príjmov v ďalšom volebnom období.
A páni v Bruseli? Tí si budú o pár rokov pochutnávať na žabacích stehienkach...
