Naposledy sa na jedinej strane vydania SME z 25. februára objavili hneď dve. Prvé výchovné, také detinské zaucho plynulo zo zážitku autora Mikuláša Sliackeho, ktorý vo vietnamskej reštaurácii na vlastné oči videl, ako si mladá Ázijčanka dáva najordinárnejše slovenské jedlo: vyprážaný syr s hranolčekmi. Z toho logicky dospel k úsudku, že migranti sú prispôsobiví a z ich komunít nemusíme mať obavy. Tí, čo veria v opak, sú hlupáci ovplyvnení mediálnou masážou podobne hlúpeho verejného činiteľa. Autor prehliada fakt, že obavy v spoločnosti na Slovensku nevzbudzujú komunity Vietnamcov alebo Číňanov, ktoré na našom území existujú už dlhé roky a ktoré sa nesnažia vo svojich nových domovoch vnucovať svoje videnie sveta násilím. Nedôveru v „hlupákoch“ pána Sliackeho vzbudzujú komunity jedného konkrétneho náboženstva, ktoré často dokazuje svoju malú ochotu pristupovať ku kompromisom a ktorého duchovní vodcovia neraz vmanipulujú svojich veriacich na cestu agresie a extrémizmu. Na očité svedectvo ako si v moslimskej reštaurácii pochutnal pravoverný moslim na bravčovom rezni si ešte treba nejaký čas počkať.
A hneď vo vedľajšom článku spisovateľka Irena Brežná z Nadhľadu a s nadhľadom krúti hlavou nad pomýlenosťou a ustráchanosťou svojich priateľov, známych a spolužiakov, ktorí sa v obavách z nového, nekontrolovaného sťahovania národov mentálne uzatvárajú do klietky nacionalizmu a nového európskeho fašizmu. Svoj text uzatvára citátom slovinsko-amerického filozofa Žižeka, ktorý hovorí, že heterogénna spoločnosť potrebuje, aby dávala zmysel, namiesto stiahnutia sa do hradu autoritatívneho štátu ponúka svetovú solidaritu a univerzálne normy. S tým možno súhlasiť, no zároveň si myslím, že v súčasnej búrlivej a dynamickej dobe má Európa právo i povinnosť vyžadovať prejavy solidarity a prijímanie univerzálnych noriem aj od štátov arabského sveta ako sú Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty či Katar. Tie si síce sanujú svedomie ropnými dolármi tečúcimi k utečeneckým táborom, no zároveň sa vyznačujú neochotou prijať na svoje územie ľudí utekajúcich pre chudobou či pred hrôzami vojny.
Na záverečnú obranu hlupákov, malovercov a nových nacionalistov dodávam, že ich nekorektné videnie sveta niekedy vyplýva z dostatočnej predstavivosti , inokedy zo skúsenosti, že história má blbú tendenciu opakovať sa a z poznania, že každý pohár raz pretečie.
