Ale nemôžem, lebo k otrasu nedošlo. Správa o vražde iba prehĺbila moje znechutenie nad spoločnosťou, v ktorej najmä jedno kresťanské hnutie vehementne obhajuje právo na nenarodený život, a na strane druhej absentuje skutočná snaha predísť takýmto tragédiám. Ak nevieme dať šancu, vzdelanie, možnosť civilizovaného prežitia ľuďom, ktorí kvôli psovi ako potrave sú schopní ubodať na smrť otca dvoch detí, tak ako si niekto trúfa garantovať šancu na dôstojný život všetkým ešte nenarodeným deťom? Cyklus takto bude iba pokračovať - budú sa rodiť budúce obete a ich vrahovia. Čoraz viac sa otvárajúce ekonomické nožnice vystrihujú zo spoločnosti čoraz väčšie percento tých, ktorí za pár drobných alebo hoci ešte brechajúcu pečienku bez milosti zabijú človeka. Ak nevieme dostatočne predchádzať takýmto zločinom, ak nevieme chrániť už žijúce obete, tak v tom prípade naťahovanie sa o definíciu práva na život nenarodených plodov považujem za farizejský populizmus. Lebo život je tu a teraz. Akurát však práve jeden úplne nezmyselne vyhasol.
