Bermudský trojuholník milencov

Bermudský trojuholník poznáme z rozprávania veľmi dobre. Tento začarovaný troj- ramenník má tri strany. A občas, čo sledujeme sa môže stať skutočnosťou. V televízii a taktiež v knihách je večne dobrá téma mileneckých troch strán. Muž a dve ženy, žena a dvaja muži v horšom prípade ( pre danú osobu ) dvaja muži ( s homosexuálnou orientáciou ) a žena alebo naopak. Vidíme to okolo seba dosť často, aby sme boli prekvapené. Ale čo ak sa to raz stane aj nám? Môžeme sa objaviť v rôznych pozíciách. A ani jedna z nich nie je až tak príjemná, pretože buď na jednej strane zraňujeme alebo sme zraňované. V mojom prípade sa stala situácia, kedy som zraňovala a úprimne nebolo to moc príjemné. Ale poporiadku – kde bolo, tam bolo...So spolubývajúcou sme sa rozhodli, že po dlhom čase si pôjdeme vyhodiť z kopýtka. Za nami bolo ťažké skúškové obdobie, pomaly začal študentský život. Išli sme na našu obľúbenú stereotypnú diskotéku, kde hrali tie isté hity ( avšak poznáte to- na vysokej máte svoj podnik, kde ťa skoro už každý pozná a aj keď pomyslíte na zmenu, raz za čas sa tam vrátite pospomínať na časy, keď ste ako novopečené prváčky objavovali nové zákutia a toto vás úplne dostalo – to prvé, to živé ). Staré aj nové tváre, postupne som sa začala nudiť. Moja kamarátka tancovala ako o dušu so svojím tanečným partnerom a ja som strácala dobrú náladu. V tom som stretla svojho starého kamaráta z detstva. Onedlho k nemu dobehol veľmi zaujímavý muž - David. Bol to taký show man, ale neprekážala mi jeho prítomnosť. Úplne ma strhol svojou náladou a ja som sa konečne začala baviť. Po hodine však musel odísť. Dohodli sme sa na menšom rande, respektíve vymenili sme si čísla s prísľubom dohody ďalšieho stretnutia. Keď odišiel, išla som nájsť môj o život tancujúci pár avšak v dave ľudí sa mi to nedarilo. Rozhodla som sa teda, že si objednám ešte jeden drink a ak ich dovtedy nenájdem, nebudem si príjemný večer znepríjemňovať nudným čakaním na Gogota , ale pôjdem domov. Zaplatila som a otočila smerom k stolu, kde som predtým sedela. „ Katka ? “ Obrátila som sa a prekvapivo pozerala na pekného muža oproti mne. V rýchlosti som sa snažila spomenúť odkiaľ tohto pekného cudzinca môžem poznať. Po pár sekundách som to vzdala a rozhodla sa vyklopiť pravdu jednoduchou otázkou. „ Poznáme sa? “ „ Ty si vážne Katka? Ja som si to len tak tipol... “ snažil zo seba vykoktať Adam. Môj úsmev ho však pravdepodobne povzbudil a predstavil sa mi ( aj jeho kamaráta, ktorý je doteraz mojim obľúbeným kamarátom ). Odchod som teda odložila na dobu neurčitú. Tá prišla v skoro ranných hodinách, keď som bola príjemnou spoločnosťou odprevadená domov s prísľubom ďalšieho stretnutia. S úsmevom som zaspávala, aký úspešný večer som zažila. To som netušila ako mi títo dvaja muži spríjemnia, ale aj skomplikujú nasledujúce dni a týždne. Adam bol ekonóm, neuveriteľne zodpovedný a rozumný. Vždy som sa na neho vedela spoľahnúť. Lístky do kina kupoval v predstihu s rezerváciou, po týždni vedel presne na čo som alergická a všímal si neuveriteľné detaily. Vždy sme sa mali o čom rozprávať, nikdy nám komunikácia neviazla... Neposkakovali medzi nami nejaké veľké iskry ani som necítila tú správnu testosterónovú vôňu, ktorú vyvolávajú zvieratká pri párení. Ale nechávala som pudové city bokom ( však nie sme zvieratká ). Naproti tomu s Davidom to medzi nami vrelo ako v žeravom kotle. Bol skvelý milenec, nikdy som netušila, čo mi nového vyvedie. Najprv to bolo vzrušujúce- ja osobne zbožňujem bláznivé momenty a vzrušujúce prekvapenia. Avšak bol typický bezzáväzkový športovec, ktorý miloval svoju slobodu. Nikdy som nevedela, kedy sa ozve, všetko bolo neurčité, viackrát niečo sľúbil a nedodržal. Vtedy tu bol Adam, ktorý bol plne zodpovedný a neuveriteľne milý. Volala som ich rozum a cit. Vedela som, že dlhšie nemôžem čakať. Sama som sa cítila ako intrigánka a vedela som, že sa mi to môže vypomstiť. A tak som si musela vybrať. Rozum mi hovoril rozhodnúť sa pre Adama, môj cit však pre Davida. V duchu som si stokrát priala, aby boli tieto dve dosť odlišné osoby v jednom tele. Avšak tak to nebolo a ja som sa s tým musela vyrovnať. Nakoniec som sa rozhodla pre rozum. S Adamom sme prežili pár ďalších pekných týždňov až sme sa neskôr rozhodli, že to ďalej nepôjde. Dôvod- správali sme sa skôr ako dobrý kamaráti a nie novo zamilovaný pár. Vždy sme si vedeli, čo povedať, ale nebolo medzi nami to správne napätie. Doteraz sme spolu v kontakte. Už sa nestretávame tak intenzívne ( lebo má novú priateľku a každý sme si už našli svoju cestu ), avšak nikdy nebudem ľutovať prežité dni s ním. David sa zachoval typicky chlapsky. Bola som k nemu úprimná a povedala som mu, že v mojej blízkosti nie je len on. Ospravedlnila som sa mu, že som ho vodila trošku za nos a oboznámila ho s mojim rozhodnutím. Odišiel zo zlomeným mužským egom. Chvíľu som ho nestretávala, keď áno , mal len sarkastické poznámky na môjho priateľa. Vždy to medzi nami iskrilo a keď som sa stala znova nezadaná, myslela som si, že obnovíme naše blízke priateľstvo. Tu som však nabúrala na pevnú stenu, ktorú som nazvala mužská hrdosť. Sama neviem ako by to dopadlo, keby som sa rozhodla inak. Úprimne ani neviem, či som Davidovi ublížila osobne alebo som ublížila len jeho egu, že je nenahraditeľný. Ale druhý prípad mojej kamarátky mi ukazuje, že nie je príjemne byť len v úlohe kata, ale aj v úlohe obete.Evička bola naše slniečko. Mala pre nás až neuveriteľný skoro ročný vzťah s veľmi milým mužom menom Patrik. Minulé leto strávili kúzelnú dovolenku v Egypte plnú slnka, pyramíd, piesku a hlavne romantických prechádzok po pláži. Všetky my- slobodné a nezadané - sme jej trošku závideli ( nebolo by normálne nezávidieť takú ideálnu dovolenku bez hádok ). Tri mesiace nato ako nám ukazovala jej kúzelné fotografie zachytávajúce kúzelne spomienky prišiel do môjho obľúbeného podniku nejaký prízrak podobajúci sa na našu Evičku. Vedela som, že za tým musí stať niečo veľkého- však ona sa usmievala aj v spánku. „Patrik si počas dovolenky našiel milenku. “ znel verdikt. Nechápala som. Ako je to možné? Vyzerali tak šťastne. Najhoršie však bolo, že Patrik teraz stál medzi dvoma mlynskými kolesami. Nevedel, či si má vybrať svoju usmiatu Evičku ( ktorá vonkoncom sa nepodobala na Evičku, ktorú som videla pred sebou ) alebo novú lásku- ako tvrdil – lásku jeho života. Pomyslela som si, že je to ako vystrihnuté z nejakej steelovky, či pilcherky. Vždy ma však zaujímalo, ako dopadli tí zranení. Tieto jednoduché príbehy presladené romantikou majú z ďaleka od reálu. V príbehu, kedy muž stretne ženu alebo naopak, zahadzuje perspektívny vzťah z dovtedajšou polovičkou ( lebo ho práve nakopol amor ), nedajbože odchádza z pred oltára sa všetci tešia z krásneho happy-endu, lebo si vybral „hlas svojho srdca “. To ako to medzi nimi pokračuje je otázne. Pozrime sa však na vedľajšiu líniu- a to práve odtrhnutého rožku trojuholníka. V príbehoch to zoberie postava s rozvahou, ak náhodou ešte k tomu nenájde nejakú polovičku pre seba. V reáli to bol však môj pohľad na umučenú a uplakanú Evičku, jej napuchnuté oči, ktoré nejakú tú noc nespali a smutný pohľad vedúci niekde do neznáma. Patrik išiel za hlasom svojho srdca. Že vraj sú ešte spolu. Nezaujíma ma to. Pre mňa sa z muža, ktorého závideli všetky slobodné Evičkine priateľky - stal chlap, ktorého jej všetky slobodné priateľky nezávidia. V mojom prípade, možno nachádzam pochopenie ( láska je láska ), ale u mňa bola priorita moja kamarátka, nie on. Hovorí sa, že trvá asi tak istú dlhú dobu na zabudnutie a úplne ( ako sa povie be over ) dostanie sa z predchádzajúceho vzťahu. Ja som zástankyňa strednej cesty- teda stredu. Napríklad ak chodíš s priateľom rok, po pol roku sa dokážeš z neho vylízať a ísť ďalej. Evička znova randí. Znova sa usmieva a žiari. No ako dôveruje, tak preveruje. Ako tvrdila- „ V Patrikovi som mala istotu- po ňom mám len istotu samej seba. “ A mne sa jej heslo páči. A preto drahé čitateľky prajem Vám veľa istôt- hlavne tú jednu a taktiež verím, že sa Vám bermudský trojuholník milencov vyhne v obidvoch prípadoch. Vaša Katarína