Kde mám Jang- a ?

Človek sa už od narodenia potrebuje viazať. Stačí malý blak a hneď je tu niekto, kto ťa privinie, utíši tvoju bolesť, či chuť. Matkino objatia, utretie sĺz, schovávanie sa pod jej sukňu... Neskôr nám matku trošku nahradí kamarátka. Aj tá nás pochváli alebo skritizuje, povie pravdu alebo občas milosrdné klamstvo ( „ ten chlap ti za to nestál... zaslúžiš si lepšieho... chodia tu stovky krajších... bola si naň moc vyspelá... “ ). Jednoducho nás tiež krásne ukolíše ako to bezstarostné dieťa. Ak sa nám neskôr podarí, tak jej úlohu nie úplne ( lebo kamarátky sú nenahraditeľné ), nahradí pán perfect alebo – to je on, môjho srdca šampión.  Tiež vás zoberie do náručia, krásne pomiluje, je vám psychickou aj fyzickou oporou. Tie šťastnejšie natrafia na pána zručného, ktorý vám opraví kvapkajúci kohútik. Už sa nemračíte a nesmútite pri pohľade na zamilovaný pár, ktorý sa nevie od seba odtrhnúť v mestskej hromadnej doprave. Už sa nedívate divne a znechutene na výklad preplnený gýčovými srdiečkami na deň svätého Valentína. Občas sa pristihnete pri malom úsmeve do neznáma. A nehanbíte sa to ukázať... Ste šťastná a rady svoj momentálny stav ukážete celému svetu. Však na to máte aj chuť. Vykričať to celému svetu. SOM ŠŤASTNÁ, SOM ZAĽÚBENÁ...Avšak úplne zabúdate na to, aké to bolo predtým. Bez nejakej mužskej lásky. Iba vy, kamarátky, single life, kedy ste si alibisticky hovorili: „ je mi dobre“. Som sebestačná a zdravá žena. Láska? Prečo? Nemám momentálne čas...No v hĺbke srdca ste občas túžili. Keď ste sa nudili. Keď ste potrebovali pomoc (napríklad v čase choroby a nikto vám neuvaril čaj, nedal pusu na čelo a nezakryl).Keď ste vyčerpali telefónny zoznam kamarátov a aj tak nikto nemal čas v piatkový večer... Každý hľadá svoju polovičku. Tú otrepane známu puzlu.Ale po viacerých pokusoch strácame nádej a pýtame sa- Je možné, že mám len takú smolu alebo v mojom prípade mi v živote bude chýbať pravá rukavička na zohriatie? Je možné, že niekto celý život hľadá a nenájde. Je tento prípad reality alebo science fiction? Sama som príkladom večnej hľadačky. Ešte si pamätám na maturitné oznámenie alias oznamko od môjho kamaráta. Napísal mi tam- večnej lámačke mužských sŕdc. Vtedy som sa tomu schuti zasmiala. Bola som tínedžerka a vzťah pre mňa v tej dobe nemal veľkú váhu. Čo je pochopiteľné. Rada som sa bavila a podľa môjho názoru by sme sa nemali ponáhľať počas liet našej nezrelej mladosti do tak dospeláckeho termínu- vzťah. Aj keď- každý by si mal odžiť svoju prvú lásku. Určite nechá na človeku stopy. Niekedy doživotné. Negatívne, či pozitívne- každá skúsenosť- dobrá skúsenosť. Aj keď toto tradično často preklínam- naši starí rodičia vedeli, čo hovoria. Ako čas plynul, odchádzali aj kamaráti. Najprv mi to neprekážalo, tak sa venuje- no a čo. Stávalo sa, že nejaký good friend sa úplne uzatvoril alebo ho jeho nová láska uzatvorila sama, no títo ľudia si neuvedomujú moc kúzla priateľstva. Avšak postupne sa každý začal viazať a ja som sa stále topila v niečom neistom- krátkodobom. Neponáhľala som sa. Nechcela som sa ani behom roka vydávať ( respektíve niekoľko ). Jednoducho vždy som natrafila na toho nesprávneho. Začala som uvažovať, či nie som náhodou moc náročná a latka očakávaní nie je moc vysoko. No povedala som si, že kým nemám tridsať, kritéria nepovolím. Nechcela som muža s miliónom na konte a ani čiernym mercedesom ( nepatrím do skupiny zlatokopiek ). Dá sa povedať, že hlavné kritérium v mojom prípade zostávalo- ambiciózny, triezvo sebavedomý muž, ktorý vie, čo chce. Žiadne fyzické estetikum som nežiadala... Avšak vždy sa niečo objavilo, čo sa naozaj nedalo tolerovať- od tzv. zlého chlapca až po depresívne naladeného umelca k suchopádnemu a nespoločenskému vedcovi. A to nespomínam mnoho príležitostí na náhodný sex, ktorý po pravde, občas dokázal zregenerovať. No ja som nehľadala chlapa na momentálne spríjemnenie chvíľky, ale na dlhodobejšie skrášlenie môjho života. Začala som rozmýšľať, kde je Achilova päta tohoto problému. A potom som otvorila oči- 90 % mojich skvelých priateliek bolo nezadaných, a to boli krásne a inteligentné. Prečo je to tak, že hocijaká puťka dokáže kráčať zo vzťahu do vzťahu bez srdcových modrín a jaziev a my sme stále samé? Ako je možné, že žena, ktorej pán Božko nenadelil takej krásy si dokáže udržať chlapa a my nie... Je dôvodom to, že sa na nič nehráme... ? Každý hovorí- tak máš zatiaľ smolu, neboj ono to raz príde. Ale čo ak to naozaj nepríde. Čo ak po svete chodím len JA a JA- a žiadna polovička ma nehľadá. Čo ak v mojom prípade som len Jin a v tomto kozmickom svete sa nenachádza žiadny môj pravý Jang?V návale týchto otázok ma napadla však jedna trefná. Stále tu hovoríme o mojej ideálnej polovičke, o mojom Mr. Perfectovi, avšak- čo ak jednoducho ideálna polovička neexistuje. Však vzťah je plný kompromisov, keby som našla ideálneho- nič by sa nemuselo meniť. To by sme boli perfect team – a ten nestojí ani za deravý groš. A preto ma napadla myšlienka – nie je teda všetko o náhodnom výbere? Žiadny pán dokonalý neexistuje. Nečakajme Jang, ani čiernu farbu, ktorá sa neskutočne hodí k bielej. Čakáme na niečo, avšak nezdá sa nám, že láska došla vždy v tú najnevhodnejšiu chvíľu, kedy sme to absolútne nečakali? Napríklad s mužom, ktorého som veľmi ľúbila, som sa zoznámila na Veľkonočný pondelok. A vôbec ma na začiatku neoslovil. Flirtoval so mnou a pritom som bola oboznámená, že má priateľku. Hneď som si pomyslela: „Tak s týmto sukničkárom by som si v živote nezačala... “ O tri mesiace na to som mu zaľúbene hľadela do očí a snažila sa ignorovať to, čo robil aj jeho ex. Ako dvojica sme boli úplne odlišní, naše názory sa nikdy nezhodovali, ale zase jedno, čo nám vždy klapalo, bol úžasný sex. Že by sme sa našli podľa pachu ? Ďalší partner bol ideálny v správaní, vždy sme sa vedeli dobre porozprávať, dopĺňali sme sa. Avšak neskutočne skvelá súhra slov sa bohužiaľ nepresunula do neskutočne skvelej súhry tiel. Našli sme sa pravdepodobne pomocou jeho komunikačných schopností. Jednoducho ma ukecal, aby som ho začala mať rada. A popravde to bolo tiež v období, kedy som to najmenej čakala. V čom teda spočíva náš náhodný výber partnera? Už vieme, že to nie je o ideálnosti. Občas si myslím, že naozaj existuje nejaký ten pán Osud, ktorý si s nami hrá, presúva nás z jedného hracieho políčka na druhé a pritom sa veľmi dobre baví. V tomto prípade vám naozaj neviem dať tú správnu odpoveď, či vlastne takýto ujo vtipný existuje. Jedno je však isté – láska môže prísť hocikedy a môže sa nachádzať hocikde. Chcela by som, len tak, týmto článkom utešiť ostatné - jednoducho ženy, ktoré sa potrebujú na niekoho viazať a sú momentálne smutné, že nikoho nemajú. Dávam do plénu to typicky trapné a otrepané ponaučenie: „ Nečakajme na pána Perfecta, netľapajme po prvom, majme svoje hodnoty, v ktorých dokážeme nájsť kompromisy a venujme sa zatiaľ sebe. Ono to príde- časom, no príde. Treba však jedno- a to nikdy nestratiť nádej “ Držím vám teda milé čitateľky palce, aby ste nikdy nestratili nádej. Vaša Katarína.