Alex je charizmatický.
Koľko prísudkov obsahuje toto slovo. Možno práve protikladných.
Mohutným bicepsom objíma akustickú gitaru. Zrejme nežne, lebo prvý dojem je ,že krehký nástroj zahynie pri silnejšom stisku. Telo plné pestovaných svalov je položené na skladacej drevenej stoličke v pozadí kaviarne.. Pred policami dvojjazyčných kníh preluduje po strunách. Občas zdvihne hlavu , s úsmevom pokývne príchodziemu návštevníkovi.
Mladá čašníčka sa bezradne pohybuje v spleti stoličiek a cudzích jazykov. Malá miestnosť je po chvíli plná.
“Ca va”,víta Alex s úprimnou radosťou priateľov , s trochou nehy , priateľku.
Tmavá okrúhla tvár, neskrýva čierne pohyblivé oči,plné temperamentu už na prvý pohľad.
Dal pokyn zhasnúť. Kontrastne čierne, lesklé, hladké vlasy, má prísne stiahnuté okolo temena do malého copíku. Za ním svieti secesná stojaca lampa kovovočiernymi nymfami a bielym textilným tienidlom so strapcami.
Gitara sa s Alexom ponára do jemných tónov, akoby ich práve teraz hľadal. Prsty pátrajú po hmatníku a pravá ruka sa jemne dotýka strún. Poposedá na stoličke. Potom akoby sa nadýchol rozbieha bohatú melódiu.
V kaviarni sa sústreďuje napätie do jedného bodu. Všetko sa začína vlniť jedným smerom. Pribúda rytmus a neustále v každej skladbe pridáva tempo.
Niekto si poklepkáva nohou. Oči zavreté. Pohyby hláv v šere za rozptýleným svetlom bohatej lampy.
Všetky skladby sú jeho vlastné. Často úpravy klasických alebo rockových skladieb v nenapodobiteľnom style, ktorý je ťažko zaradiť. Hodne melódií a rytmov sa pohybuje v oblasti latino. A snáď väčšina má južanský španielsky odtieň.
Musíte vedieť , že Alex je rodený parížan, inak ho jednoznačne pozdravíte španielsky.
Obsluha pravidelne vyrušuje francúzskych kamarátov. Za ich stolom je chladnička s vínom. A niekto sa vždy musí trochu odsunúť, aby sa dala otvoriť. Občas je začuť drobný hluk prichádzajúcich, ale potom sa znovu všetko zmagnetizuje hudbou. Hudba vyháňa celú prítomnosť. Nechápeme prečo je melódia tak príťažlivá. Nevieme prečo sme vypli racio. Vieme hudbu.
Tá hudba má svoju náročnú kombináciu akustickej gitary s elektronikou. Alex využíva zvláštne odtiene, zvláštne zvuky, rytmické skupiny, ktoré najprv nahrá a potom ich začleňuje do skladby. Pre väčšinu laikov je to tristne nepochopiteľné.
Bohatstvo farieb umocňuje melodiku skladieb. Všetky sú veľmi príjemne harmonické , v kombinácii s úžasným temperamentom , vyslovene pozitívne.
Víno je lahodné.
Potom je skladba na želanie pre najbližšiu. Čisto akustická, krehká nežná ,hlboko citová skladba kubánskeho autora. Ženské oči sú jej plné.
Koncert je pestrý. Striedajú sa veci od skladieb blízkych roku, cez Paca de Luciu až po džez.
Cez veľké výkladné sklo pozerá dovnútra muž. Nevedno či počuje, ale je plne sústredený.
Alex pôsobí vyrovnane, isto a zároveň krehko a mohutne.Každá kompozícia je postavená ako príbeh. Každá má svoj úvod ,zápletku a hlavne vždy stúpa do dramatického finále.
Kontrastne je na konci väčšinou zmierlivý akord alebo skladba náhle ustáva do ticha.
Potlesk je veľmi úprimný. V kaviarni zostáva pocit, že sa tam udialo čosi výnimočné. Niečo , čo nás odnieslo mimo čas meraný na rovnaké diely. Presvedčuje nás , že môžme žiť čas v inom rytme. Pestrý,nápaditý, osobitý, harmonický, pozitívny.
Možno charzmatický.
