Niekoľkonásobne prehodnocujem, o čom sa mám s kolegom baviť. Zhodnotiť jeho možnosti, jeho inteligenciu, jeho schopnosť vnímať. Moju schopnosť, priblížiť sa. Už v tom zaznievajú výčitky : podceňujem alebo hodnotím správne. Jazýček váh kolíše úplne zbesilo. Neustále ma prekvapuje môj počítač v hlave. Spracúva bleskovo mnoho faktorov zadania. Rozdiely vo vzdelaní – asi veľké, ale čo ,keď má niekto prirodzenú inteligenciu? Vekové. Ťažko prekonateľné, takže je dobre vybrať neutrálnu tému. Postavenie,jazyk,skúsenosti,záľuby…. Potom si počítač uľaví. Mnoho je neznámych a prihrá loptu emočnému centru. Sympatický, možno trochu menej , ale kdesi niečo hovorí o akomsi vnútornom dobre. Príliš komlikované?
Po ešte väčšom kolísaní je prihrávka na strane inštinktov , sumárov všeľudských vedení, skúseností z kategórie zdedených a podvedomých. Bokom pozrit do očí, lebo sú a to už slovná zásoba prestáva stačiť. Ůprimné alebo naivné. Tiky , pohyby rúk.
Všetko tu už asi bolo, kedysi a ja to viem ,ale neviem odkiaľ to viem.
Kým vyslovím prvú vetu. Môže byť skúšobná alebo aj vata. Teda preklenovacia. Nejaké to: Dnes asi bude pekne. Skade to viem? No,ráno bola hmla a to potom býva slnečno.. Ja som sa už odhalil. Výber slov a gramaticky slušná stavba vety,žiadne vulgarizmy ani skratky, ani prílišné banality.
Možno zaváha. Som pre neho náročný a skúsi sa štylizovať do slušňáka. Otočí hlavu s náušnicou na stranu, kde má vlasy .Alebo naopak. Myslí si, že tomu frajerovi v pohode stačím, len nech si skúsi.
Mozog ešte vkladá do podmienok konvencie,zvyklosti,frázy príslušnej doby. On je mladší ale slušný, takže vynecháva póčo /počasie/. Chcem byť ústretový, vkladám super. Futbal ,vôbec netuším, čo by som mal vedieť o Chelsea a o Bayerne, aj keď sa mi zdá, že Bayern je dlhodobá jednotka v Nemecku. A tak dobré by bolo prehodiť pár slov o včerajšom zápase.lenže mi chýbajú aj základné fakty. A to on pozerá zápasy s jeden a polročným synom.
Skutočne je ľahká hmla. Aha na scénu vstupuje nálada. Hmlistá je vždy romantická, tajomná, čarovná,plná náznakov a prízrakov. No dobre , ale on si možno odfrkne: mizerný vlhký hnus, aby zas bolo teplo.
Dobre.Môžeme počasie teda úplne vynechať, alebo ho poslať cez kanál, nech si s nám prihrávajú angličania.
Autá, mobil , I –phony ,i- pady nekonečné more veľmi všedných technických vedomostí, pre tých, čo sa narodili do doby bez koní a káblov a parných lokomotív, z ktorých lietali iskry a občas frkli do oka a to štípalo.
V tejto chvíli si uvedomujem, že už som sa dostal len na generačný rozdiel. Ten je vždy priepastný a preskočiť priepasť , chce ,hlavne , neuvedomovať si jej hĺbku.
Sedíme v aute na ceste na zakázku . Okolo vládne očakávaný dopravný kolaps.
Hovoríme s kolegom o niečom z práce, alebo možno o niečom celkom bezvýznamnom. Čo všetko z nás vypláve na povrch? Kde sú tie drobné háčiky,ktoré sa zakvačili na našich svetroch a už nejdu vyprať. Niečo sme navzájom dali a niečo ostali dlžní. Tak to v tých autových vzťahoch chodí.
A nakoniec O čom sa máme baviť. Baviť?
